Lehota nie je doba: dve rôzne matematiky času v novom Občianskom zákonníku

Výpovedná lehota alebo výpovedná doba? V bežnej reči je to jedno. V novom Občianskom zákonníku (NOZ) ide o dva rôzne pojmy s rôznym počítaním.

Lehota

Lehota je „časový úsek určený na uplatnenie práva, uskutočnenie úkonu alebo splnenie povinnosti“ (§ 134 ods. 1). Typicky: lehota na odstúpenie, na reklamáciu, na zaplatenie. Počíta sa od nasledujúceho dňa a končí v deň, ktorý sa číslom zhoduje so začiatkom (§ 134 ods. 2 a 3). A čo víkend?

„Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“ — § 134 ods. 4 NOZ

Doba

Doba je „časový úsek, ktorého uplynutie spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práva, povinnosti alebo právneho vzťahu“ (§ 135 ods. 1). Typicky: doba nájmu, výpovedná doba, doba trvania záruky. Počíta sa inak:

„Koniec doby určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň bezprostredne predchádzajúci dňu, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom začala doba plynúť.“ — § 135 ods. 3 NOZ

A víkend ju nezastaví:

„Doba uplynie uplynutím jej posledného dňa aj vtedy, ak pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja.“ — § 135 ods. 4 NOZ

Príklad

Nájom na jeden rok dohodnutý „od 1. marca“ je doba, ktorá začína plynúť práve týmto dňom (§ 135 ods. 2 druhá veta). Skončí sa posledným februárovým dňom nasledujúceho roka, aj keď je to nedeľa. Lehota sa naopak vždy začína až dňom nasledujúcim po rozhodujúcej udalosti a končí v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom udalosti. Ak napríklad udalosť rozhodujúca pre ročnú lehotu nastane 1. marca, lehota skončí 1. marca nasledujúceho roka, a ak je to sobota, posunie sa na pondelok.

Rozdiel je teda v dvoch veciach: doba, ktorá začína plynúť začiatkom dňa, sa počíta vrátane tohto dňa, a koniec doby sa neposúva cez víkend. Pri udalosti, ktorá nastane v priebehu dňa, vychádza koniec doby aj lehoty na rovnaký kalendárny deň a rozdiel robí najmä víkend.

Prečo je to pasca

Zmluvy často používajú pojmy voľne: „výpovedná lehota je dva mesiace“. Podľa NOZ však výpovedná doba spôsobuje zánik vzťahu, je to teda doba. Ak zmluva hovorí o lehote, strany sa budú sporiť, ktorý režim platí. Rozdiel jedného dňa či víkendu môže rozhodnúť o tom, či bol úkon včas.

Kuriozita na okraj: NOZ obsahuje aj výkladové pravidlá pre neurčité časové údaje (§ 132). „V polovici štvrťroka“ znamená podľa neho celý druhý mesiac štvrťroka.

Praktický dosah

• V zmluvách po 1. 7. 2027 dôsledne rozlišujte „lehota“ a „doba“, alebo výslovne napíšte konkrétny dátum.
• Pri výpočte výpovedí, záruk a nájmov si overte, o ktorý pojem ide.
• Lehoty a doby, ktoré začali plynúť pred 1. 7. 2027, sa dobehnú podľa starého práva (§ 1896).