Kto zachraňuje, platí: krajná núdza po novom zakladá povinnosť nahradiť škodu

V bytovke horí. Pán Kováč vyrazí dvere suseda, aby sa cez jeho balkón dostal k horiacemu bytu a vyniesol dieťa. Dieťa je zachránené, dvere sú na triesky. Kto ich zaplatí?

Dnes: záchranca nezodpovedá

Starý Občiansky zákonník je jednoznačný. Kto spôsobil škodu, „keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný“, okrem prípadu, keď nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť inak alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil (§ 418 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.).

Po novom: záchranca platí

Nový Občiansky zákonník (NOZ) pravidlo otáča:

„Kto v krajnej núdzi spôsobí škodu, aby odvrátil od seba alebo od iného priamo hroziace nebezpečenstvo, je povinný škodu nahradiť.“ — § 648 ods. 1 NOZ

Výnimka platí len pri veci, ktorá je sama zdrojom nebezpečenstva, ak záchranca nebezpečenstvo sám nevyvolal a nedalo sa odvrátiť inak (§ 648 ods. 2). Ak teda rozbijete okno rozpáleného auta, v ktorom je zamknuté dieťa, s veľkou pravdepodobnosťou neplatíte, lebo zdrojom nebezpečenstva je samotné auto. Ak však použijete vec, ktorá nebezpečenstvo nespôsobuje, napríklad susedove dvere, vlastník musí zásah strpieť, ale:

„Právo ohrozeného použiť cudziu vec nemá vplyv na jeho povinnosť na náhradu škody podľa odseku 1.“ — § 648 ods. 3 NOZ

Pikoška navyše: ustanovenie je v kódexe zaradené pod nadpisom „Niektoré okolnosti vylučujúce zodpovednosť“ (spolu s nutnou obranou v § 649).

Povinnosť pomôcť pritom rastie

NOZ zároveň rozširuje povinnosť zakročiť. Má ju aj ten, „kto môže podľa svojich možností a schopností škodu ľahko odvrátiť, ak medzi závažnosťou škody a ťažkosťami s jej odvrátením existuje zrejmý nepomer“ (§ 641 ods. 2). Kto nezakročí, riskuje zodpovednosť. Kto zakročí a použije cudziu vec, riskuje náhradu škody.

Regres áno, istota nie

Záchranca sa môže hojiť na tom, koho zachraňoval. Kto odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, „má voči ohrozenému právo na náhradu vynaložených nákladov a na náhradu škody“ (§ 719 ods. 1). Zákonodarca zrejme chcel, aby škodu nakoniec znášal zachránený, nie náhodný vlastník dverí. Podobne to rieši napríklad nemecký BGB (§ 904): vlastník musí zásah strpieť, ale môže žiadať náhradu škody. Ide teda o vedomú voľbu zákonodarcu, nie o chybu. Prvým dlžníkom je však záchranca a on nesie aj riziko, že zachránený alebo jeho rodičia nebudú mať z čoho platiť.

Praktický dosah

• Poistenie zodpovednosti v domácnosti bude dôležitejšie než doteraz. Treba si overiť, či kryje aj škodu spôsobenú v krajnej núdzi.
• Ak zachraňujete, je rozumné zdokumentovať situáciu (fotky, svedkovia), aby ste neskôr vedeli preukázať, že nebezpečenstvo nebolo možné odvrátiť inak.
• Pri udalostiach do 30. 6. 2027 sa podľa § 1913 stále uplatní starý zákon.