Siedmy diel: Iné spôsoby zániku záväzku

(1)Ak sa strany dohodnú, že pôvodný záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pôvodný záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť dlh z nového záväzku. Pôvodný záväzok sa považuje za nahradený len v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

(2)Zabezpečenie pôvodného záväzku sa vzťahuje aj na záväzok, ktorý ho nahrádza. Ak však tretia osoba, ktorá zabezpečenie poskytla, neprejavila s dohodou o novom záväzku súhlas, je zaviazaná len v rozsahu pôvodného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohla namietať, keby dohoda o novom záväzku nebola uzavretá.

(3)Ak sa dohoda o novom záväzku týka premlčaného nároku, musí byť uzavretá v písomnej forme.

(1)Odpustením dlh zanikne. Veriteľ môže odpustiť dlžníkovi aj časť dlhu.

(2)Ak veriteľ odpustí dlžníkovi dlh, predpokladá sa, že dlžník s odpustením dlhu súhlasí, ak bez zbytočného odkladu neprejaví nesúhlas výslovne alebo plnením dlhu.

(1)Ak sa veriteľ vzdá svojho práva, právo zanikne.

(2)Čo podľa tohto zákona platí pre odpustenie dlhu, platí rovnako aj pre vzdanie sa práva.

(1)Ak majú strany vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke druhej strany, ak je sama oprávnená plniť a môže požadovať plnenie druhej strany.

(2)Právo započítať pohľadávku sa vykoná prejavom vôle smerujúcim k započítaniu voči druhej strane.

(1)Započítaním zaniknú pohľadávky v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú, a to okamihom, keď sa stali spôsobilými na započítanie.

(2)Ak sa pohľadávky nekryjú úplne, použijú sa na započítanie primerane ustanovenia o priradení plnenia.

(1)Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde; ustanovenie § 490 tým nie je dotknuté.

(2)Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil splatnosť jeho dlhu bez toho, aby sa zmenil obsah záväzku.

(3)Pohľadávku, z ktorej vyplýva premlčaný nárok, možno započítať len ak premlčanie nastalo až po okamihu, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

(1)Započítanie nie je prípustné, ak je vylúčené dohodou veriteľa a dlžníka.

(2)Proti pohľadávke na odčinenie škody spôsobenej na zdraví nemožno započítať žiadnu pohľadávku, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na odčinenie škody toho istého druhu; to platí aj pre pohľadávky na odčinenie nemajetkovej škody pri zásahu do práva na ochranu osobnosti a na odčinenie nemajetkovej škody blízkych pozostalých (§ 690).

(3)Proti pohľadávke na výživné možno započítať pohľadávku len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, je započítanie neprípustné.

(1)Zmluvu možno vypovedať, ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje zákon; to platí aj pre zmluvu uzavretú na dobu určitú.

(2)Ak má byť dôvodom výpovede nesplnenie určitej povinnosti, nemôže veriteľ vypovedať zmluvu po tom, čo mu bolo splnenie tejto povinnosti preukázané.

(3)Keď výpoveď zmluvy dôjde druhej strane, nemožno jej účinky odvolať alebo meniť bez súhlasu tejto strany.

(4)Vypovedaná zmluva zanikne uplynutím výpovednej doby. Ak nie je výpovedná doba inak určená, použije sa výpovedná doba tri mesiace, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dôjdení výpovede druhej strane.

(1)Vypovedať možno zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, ktorá zaväzuje aspoň jednu stranu na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo zaväzuje aspoň jednu stranu takúto činnosť strpieť alebo zdržať sa určitej činnosti; to neplatí, ak sa strana zaviazala zdržať sa určitej činnosti a z povahy záväzku alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.

(2)Neplatné sú ustanovenia zmluvy podľa odseku 1, ak ide o zmluvu podľa § 90, ktoré vylučujú možnosť zmluvu vypovedať alebo určujú dlhšiu výpovednú dobu ako tri mesiace; to neplatí, ak dlhšiu výpovednú dobu ustanovuje zákon.

(1)Od zmluvy možno odstúpiť, ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje zákon.

(2)Odstúpením od zmluvy sa záväzok zrušuje okamihom, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy dôjde druhej strane; po tomto okamihu nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

(3)Odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti strán zo zmluvy. Strany sa vyporiadajú podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení.

(1)Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo na zmluvnú sankciu, právo na úrok z omeškania, právo na náhradu škody, ani zmluvné ustanovenia o voľbe práva alebo o riešení sporov medzi stranami, ako ani tie ustanovenia zmluvy, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po odstúpení od zmluvy.

(2)Po odstúpení od zmluvy trvá zabezpečenie zrušeného záväzku v rozsahu, ktorý je potrebný na vzájomné vyporiadanie zmluvných strán. Tretia osoba, ktorá zabezpečenie poskytla, je však viazaná len v rozsahu zrušeného záväzku a môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohla namietať, keby k odstúpeniu od zmluvy nedošlo.

(1)Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý je v nej výslovne vyjadrený alebo je zmluvným stranám zrejmý, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

(2)Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany, ani zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

(3)Strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa odseku 1, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej odstúpením od zmluvy vznikla.

(1)Ak sa strany dohodnú, že niektorá z nich je oprávnená odstúpiť od zmluvy zaplatením určitej sumy alebo poskytnutím iného plnenia, platí, že si dojednali odstupné. Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú splnením odstupného.

(2)Oprávnenie podľa odseku 1 nemá strana, ktorá už prijala aspoň čiastočné plnenie alebo ktorá plnila aspoň sčasti.

(1)Záväzok na dobu určitú zanikne uplynutím času, na ktorý bol dohodou strán alebo zákonom obmedzený.

(2)Ustanovenie odseku 1 nemožno dohodou vylúčiť ani obmedziť, ak ide o zmluvu podľa § 90.

(1)Ak splynie právo s povinnosťou v jednej osobe, zanikne právo aj povinnosť, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Účinky podľa odseku 1 nenastanú, ak by bolo splynutie na škodu právam tretej osoby.

(1)Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie viazané len na jeho osobu.

(2)Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu. Zanikne aj právo na odčinenie nemajetkovej škody pri zásahu do práva na ochranu osobnosti a právo na odčinenie bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia a inej nemajetkovej škody (§ 681); to neplatí, ak veriteľ pred smrťou uplatnil právo na súde a v konaní riadne pokračoval.

(3)Zánikom veriteľa alebo dlžníka, ktorý je právnickou osobou, nezanikne právo ani povinnosť, ak zákon neustanovuje inak.

(1)Dohodou o urovnaní môžu strany upraviť práva a povinnosti medzi nimi sporné alebo pochybné tak, že pôvodný záväzok nahradia novým záväzkom.

(2)Ak sa urovnanie týka premlčaného nároku, musí byť dohoda o urovnaní uzavretá v písomnej forme.

(1)Omyl v tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak bol však omyl vyvolaný ľsťou jednej strany, môže druhá strana dohodu o urovnaní zrušiť.

(2)Urovnanie dojednané dobromyseľne nie je neplatné, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán právo alebo povinnosť v čase urovnania nemala.

(1)Dohoda, ktorou majú byť medzi stranami upravené všetky práva a povinnosti, sa netýka práv a povinností, na ktoré strany nemohli pomýšľať.

(2)Aj keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky práva a povinnosti, týkajú sa tieto účinky len záväzku, ohľadom ktorého vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných záväzkov.