Šiesty diel: Splnenie dlhu

(1)Dlžník je povinný splniť dlh riadne a včas.

(2)Dlžník splní dlh riadne a včas, ak ho splní v súlade s obsahom záväzku.

(1)Plnenie ponúknuté treťou osobou inou ako podľa § 444 je veriteľ povinný prijať len ak dlžník s takýmto plnením súhlasí alebo ak táto osoba poskytla zabezpečenie a dlžník zabezpečený dlh nesplnil.

(2)Aj keď nie je veriteľ povinný plnenie prijať, zanikne dlh plnením tretej osoby, ak veriteľ plnenie prijme. Plnenie sa považuje za prijaté aj vtedy, ak ho veriteľ neodmietol bez zbytočného odkladu.

(1)Za splnený sa považuje aj dlh dobromyseľne plnený neoprávnenej osobe, ak táto osoba dlžníkovi predložila kvitanciu vystavenú veriteľom (§ 483) alebo veriteľovo potvrdenie o oprávnení prijať plnenie.

(2)Ak ide o plnenie neoprávnenej osobe, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, považuje sa dlh za splnený len v rozsahu, v ktorom sa plnenie dostalo k veriteľovi; inak v rozsahu, v ktorom mal veriteľ z plnenia prospech, ak zákon neustanovuje inak.

(1)Ak dlžník nemôže dlh splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia dlhu, ak plnenie dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia dlhu.

(2)Účelne vynaložené náklady spojené s uložením plnenia do notárskej úschovy znáša veriteľ a dlžník je oprávnený započítať takto vzniknutú pohľadávku proti pohľadávke veriteľa.

(1)Ak ide o odplatný zmluvný záväzok, musí mať plnenie vymienené, inak obvyklé vlastnosti.

(2)Plnenie podľa odseku 1 musí byť vhodné na účel sledovaný veriteľom, ak o tomto účele dlžník v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť; inak na účel, na ktorý plnenie rovnakého druhu spravidla slúži na základe obdobných zmlúv.

(3)V iných prípadoch musí byť plnenie, ktoré je určené podľa druhu, priemernej akosti.

(1)Ak plnenie nespĺňa požiadavky podľa § 450, má vady. Za vadu sa považuje aj právna vada.

(2)Veriteľ môže voči dlžníkovi uplatniť práva z vadného plnenia len pre vady, ktoré malo plnenie v čase plnenia dlhu.

(3)Ak to neodporuje povahe plnenia alebo ak dlžník nepreukáže opak, za vady, ktoré malo plnenie v čase plnenia dlhu, sa považujú aj vady, ktoré veriteľ zistil v lehote na vytknutie vád (§ 521).

(1)Ak sa na plnenie vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá dlžník aj za vady, ktoré sa vyskytnú počas určitej doby po splnení dlhu (záručná doba).

(2)Záruku za akosť môže dlžník poskytnúť aj jednostranne záručným listom alebo vyznačením záručnej doby alebo doby použiteľnosti alebo trvanlivosti na obale.

(3)Ak je záručná doba podľa záručného listu dlhšia ako záručná doba dohodnutá v zmluve alebo uvedená na obale, platí záručná doba podľa záručného listu.

(4)Záručná doba dohodnutá v zmluve platí aj vtedy, ak je kratšia ako záručná doba uvedená na obale.

(5)Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov dlžníka, jeho sídlo alebo miesto podnikania, označenie veci, na ktorú sa záruka vzťahuje, podmienky záruky a postup, ktorý musí veriteľ dodržať, aby dosiahol plnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje to neplatnosť záruky.

(1)Dlžník je povinný splniť dlh vcelku, ak nemá plniť postupne.

(2)Postupným plnením peňažného dlhu je jeho plnenie v splátkach.

(1)Ak bol čas splnenia dlhu (splatnosť) určený dohodou, je dlžník povinný splniť dlh v dohodnutom čase, aj keď ho o to veriteľ nepožiadal.

(2)Ak bola splatnosť podľa odseku 1 určená lehotou, môže dlžník splniť dlh kedykoľvek počas tejto lehoty.

(1)Splatnosť určená dohodou je určená v prospech oboch strán, ibaže z okolností vyplýva, že je určená v prospech len jednej z nich.

(2)Ak je splatnosť určená v prospech oboch strán, dlžník nemôže splniť a veriteľ nemôže požadovať splnenie dlhu predčasne.

(1)Ak je splatnosť určená v prospech dlžníka, môže dlžník splniť dlh aj predčasne, avšak veriteľ nemôže predčasné splnenie dlhu požadovať.

(2)Ak je splatnosť určená v prospech veriteľa, môže veriteľ požadovať aj predčasné splnenie dlhu, avšak dlžník bez toho nemôže predčasne dlh splniť.

(1)Ak bolo určenie splatnosti prenechané veriteľovi, môže veriteľ požadovať splnenie dlhu ihneď po jeho vzniku a dlžník je povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal.

(2)Ak veriteľ nepožiada o splnenie dlhu do jedného roka od jeho vzniku, môže dlžník plniť ihneď po uplynutí tejto lehoty; právo veriteľa požadovať splnenie tým nie je dotknuté; to neplatí pri dlhu, ktorý spočíva vo výplate vkladu počas trvania vkladového vzťahu alebo vo výplate peňažnej sumy z účtu počas trvania zmluvy o účte.

(1)Ak bolo určenie splatnosti prenechané dlžníkovi, môže dlžník plniť ihneď.

(2)Ak dlžník neurčí splatnosť dlhu do jedného roka od jeho vzniku, môže veriteľ požadovať splnenie dlhu ihneď po uplynutí tejto lehoty a dlžník je povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal; právo dlžníka plniť tým nie je dotknuté.

(1)Pri predčasnom splnení peňažného dlhu si dlžník nemôže bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.

(2)Súhlasom veriteľa s predčasným splnením dlhu nie je dotknutá pôvodná splatnosť jeho vzájomného dlhu.

(1)Dlžník je povinný splniť peňažný dlh z dodania tovaru alebo poskytnutia služby najneskôr do 30 dní odo dňa dôjdenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného dlhu (doklad) alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Ak je deň dôjdenia dokladu neistý, je dlžník povinný splniť najneskôr tridsiaty deň odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.

(2)Dlžník je povinný splniť peňažný dlh z dodania tovaru alebo poskytnutia služby najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne.

(1)Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného dlhu z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa dôjdenia dokladu, alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr; to neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak osobitný predpis ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

(2)Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného dlhu plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.

(3)Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467.

(4)Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú len ak sa strany dohodnú na plnení peňažného dlhu v splátkach.

(1)Ak je dlžníkom subjekt verejného práva, je povinný splniť peňažný dlh z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti 30 dní odo dňa dôjdenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr; ak je deň dôjdenia dokladu neistý, je dlžník povinný splniť najneskôr tridsiaty deň odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Ustanovenie predchádzajúcej vety neplatí, ak výslovné zmluvné dojednanie dlhšej lehoty na splnenie peňažného dlhu nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

(2)Dohoda o dátume dôjdenia dokladu podľa odseku 1 nie je prípustná.

(3)Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, je subjekt verejného práva povinný plniť peňažný dlh v lehote splatnosti 30 dní odo dňa skončenia prehliadky, ktorou sa zistilo riadne plnenie, ibaže sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti, toto dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467, takéto dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

(4)Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 3 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak záujem na takomto osobitnom dojednaní vyplýval zo súťažných podkladov a dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467.

(5)Dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti ako podľa odseku 1 prvej vety, najviac však v trvaní 60 dní.

(6)Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného dlhu v splátkach a na záväzky, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

(7)Na účely odsekov 1 až 6 sú subjektom verejného práva aj osoby zapísané v registri partnerov verejného sektora, ak ide o plnenie záväzkov z dodania tovaru a služieb, pri ktorých je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sú poskytované v prospech subjektu verejného práva.

(1)Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného dlhu, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného dlhu, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (nekalá zmluvná podmienka), je neplatné.

(1)Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného dlhu, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného dlhu, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzku pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (nekalá obchodná prax), je zakázaná.

(2)Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úrok z omeškania alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úrok z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax; to platí rovnako aj pre zmluvné dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie peňažného dlhu podľa § 535 ods. 1, ak sa nepreukáže opak.

(3)Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.

(4)Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkoch s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jej právny nástupca.

(5)Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné; tieto osoby sú však oprávnené zúčastniť sa konania ako intervenienti na strane žalobcu.

(6)Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzku ustanovenia tohto zákona.

(7)Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky okolnosti prípadu, najmä

1. a)súlad so zásadou poctivého obchodného styku,
2. b)povaha predmetu plnenia záväzku,
3. c)existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od

(1)Ak miesto splnenia nie je určené dohodou ani nevyplýva z povahy záväzku alebo z účelu plnenia, je dlžník povinný splniť

1. a)nepeňažný dlh v mieste splnenia dlžníka,
2. b)peňažný dlh v mieste splnenia veriteľa.

(2)Miestom splnenia príslušnej strany podľa odseku 1 je miesto jej bydliska, sídla alebo miesto jej podnikania, prevádzkovania jej organizačnej zložky alebo miesto jej prevádzkarne, a to podľa toho, ku ktorému z týchto miest má plnenie najužšiu väzbu.

(1)Ak sa miesto splnenia určené podľa § 470 po vzniku záväzku zmení, je strana, o ktorej miesto splnenia ide, povinná nahradiť druhej strane účelne vynaložené náklady, ktoré jej tým vznikli, a znáša zvýšené nebezpečenstvo náhodnej škody na predmete plnenia.

(2)Zmena podľa odseku 1 nie je voči druhej strane účinná, kým jej ju strana, o ktorej miesto splnenia ide, neoznámi; to neplatí, ak ide o údaj zapísaný vo verejnom registri.

(1)Ak je peňažný dlh vyjadrený v inej mene ako v mene platnej v mieste splnenia (miestna mena), možno ho splniť aj v miestnej mene, pri použití priemerného výmenného kurzu uplatňovaného bankami v mieste splnenia.

(2)Ak je dlžník v omeškaní, môže veriteľ požadovať, aby sa pri plnení v miestnej mene použil priemerný výmenný kurz ku dňu splatnosti dlhu alebo ku dňu plnenia.

(3)Ak mena dlhu nie je určená, je dlžník povinný plniť v miestnej mene.

(4)Úroky sa platia v rovnakej mene ako istina.

(1)Ak z okolností nevyplýva inak, môže dlžník splniť peňažný dlh aj prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb. V takom prípade je dlh splnený pripísaním dlžnej sumy na veriteľov účet, ktorý pre neho poskytovateľ platobných služieb vedie.

(2)Dlh sa považuje za splnený aj vtedy, ak dlžník plnil na nesprávny účet, ktorý bol uvedený v zmluve alebo ktorý mu oznámil veriteľ vo faktúre alebo inej výzve na plnenie; to neplatí, ak dlžník v čase plnenia vedel alebo musel vedieť, že plní na nesprávny účet.

(1)Ak sa má dlh splniť jedným z niekoľkých plnení daných na výber, má právo výberu dlžník, ak z okolností nevyplýva, že toto právo má veriteľ.

(2)Výber podľa odseku 1 možno urobiť aj splnením, ak má právo výberu dlžník, alebo požadovaním splnenia, ak má právo výberu veriteľ.

(1)Ak veriteľ, ktorý má právo výberu, neuskutoční výber v určenej lehote, inak bez zbytočného odkladu, prejde právo výberu na dlžníka, ak je to nevyhnutné na riadne a včasné splnenie dlhu. Inak právo výberu prejde na dlžníka márnym uplynutím primeranej dodatočnej lehoty na výber, ktorú veriteľovi dlžník určil.

(2)Veriteľ môže zveriť výber tretej osobe.

(3)Uskutočnený výber možno zmeniť len so súhlasom druhej strany.

(1)Strana, ktorá nemá právo výberu, je povinná zdržať sa všetkého, čím by mohol byť výber zmarený.

(2)Strana, ktorá mala právo výberu, môže od zmluvy odstúpiť, ak bol výber čo i len čiastočne zmarený náhodou alebo druhou stranou.

(1)Ak má dlžník voči veriteľovi viacero dlhov rovnakého druhu a pri plnení neurčí, ktorý dlh plní, priradí sa plnenie k dlhu, o splnenie ktorého ho už veriteľ požiadal, inak k dlhu najmenej zabezpečenému.

(2)Ak podľa odseku 1 nemožno určiť presne jeden dlh, priradí sa plnenie k dlhu najskôr splatnému, aj keď je nárok veriteľa premlčaný. Ak je aj takýchto dlhov viacero a ak je to možné, priradí sa plnenie k všetkým takýmto dlhom pomerne; inak k tým, ktoré vznikli najskôr.

(3)K náhrade škody sa plnenie priradí až po splnení dlhu, z nesplnenia ktorého právo na náhradu škody vzniklo, ak dlžník neurčí inak.

(1)Ak má pohľadávka príslušenstvo, priradí sa plnenie prednostne k príslušenstvu, a to najskôr na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, potom na úrok z omeškania a nakoniec na úrok; vo zvyšku sa plnenie priradí k istine pohľadávky.

(2)Ak je dlžníkom spotrebiteľ, priradí sa plnenie najskôr na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, potom na istinu, následne na úrok a nakoniec na úrok z omeškania.

(3)Ak ide o plnenie v splátkach, priradí sa plnenie k splátke najskôr splatnej. Na priradenie plnenia v rámci príslušnej splátky sa použijú odseky 1 a 2 rovnako.

(1)Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi alebo inej osobe, ktorá za dlžníka podľa práva plnila, na požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo sčasti splnený (kvitancia).

(2)Dlžník alebo iná osoba môžu plnenie odoprieť, ak im veriteľ nevydá zároveň kvitanciu.

(3)Ak znie kvitancia na pohľadávku uvedenú bez príslušenstva a nevyplýva z nej inak, predpokladá sa, že bolo splnené aj príslušenstvo.

(1)Veriteľ je v omeškaní, ak odmietne prijať riadne ponúknuté plnenie alebo odmietne poskytnúť súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu.

(2)Ak je veriteľ v omeškaní, je povinný nahradiť dlžníkovi účelne vynaložené náklady, ktoré mu tým vznikli.

(3)Počas svojho omeškania znáša veriteľ nebezpečenstvo náhodnej škody na predmete plnenia.

(4)Za čas omeškania veriteľa nie je dlžník povinný platiť úroky.

(5)Dlžník nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj dlh z dôvodu omeškania veriteľa.