(1)Ak sa po uzavretí zmluvy zmenia okolnosti tak, že možno plniť len za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo oneskorene, alebo ak sa stane plnenie pre niektorú zo strán inak zložitejšie (podstatná zmena okolností) avšak nejde o zmarenie základného účelu zmluvy (§ 503), nie je tým povinnosť strany plniť nijako dotknutá.
(2)Ak vznikne podstatnou zmenou okolností medzi stranami zmluvy s jednorazovým odloženým plnením alebo s opakovaným alebo trvajúcim plnením hrubý nepomer v právach a povinnostiach tým, že sa jednej z nich neprimerane zvýšia náklady plnenia alebo sa neprimerane zníži hodnota predmetu plnenia, môže sa dotknutá strana domáhať obnovenia rokovania o zmluve. To však platí len vtedy, ak podstatnú zmenu okolností a jej vplyv na záväzok nemohla dotknutá strana predpokladať alebo ovplyvniť v čase uzavretia zmluvy a ak sa strany o nej dozvedeli až po uzavretí zmluvy.
(3)Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene záväzku, rozhodne na návrh ktorejkoľvek z nich súd tak, že záväzok zmení obnovením rovnováhy v právach a povinnostiach strán, a ak obnovenie rovnováhy nie je možné alebo od dotknutej strany nemožno rozumne a poctivo očakávať akceptovanie zmeny záväzku, súd záväzok zruší ku dňu a za podmienok určených v rozhodnutí. Návrhmi strán nie je súd viazaný.
(4)Uplatnenie práv podľa odseku 2 alebo odseku 3 neoprávňuje dotknutú stranu neplniť, ani odoprieť plnenie.
(5)Právo vyplývajúce z odseku 3 zanikne, ak ho strana neuplatní na súde do jedného roka odkedy sa o podstatnej zmene okolností dozvedela alebo musela dozvedieť.
(6)Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa použijú rovnako na práva a povinnosti z jednostranných právnych úkonov s jednorazovým odloženým plnením alebo s opakovaným alebo trvajúcim plnením.