Prvý diel: Záväzky zo spôsobenej škody

(1)Škoda môže byť majetková alebo nemajetková.

(2)Nemajetková škoda sa odčiňuje, len ak to bolo dohodnuté alebo ak to ustanovuje zákon.

(1)Nikto nemôže jednostranne vylúčiť vlastnú zodpovednosť za škodu, ani obmedziť jej rozsah.

(2)Dohodou nemožno vopred vylúčiť ani obmedziť zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne.

(1)Komu hrozí škoda, má v prípade vážneho ohrozenia právo domáhať sa, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

(2)Povinnosť zakročiť na ochranu iného má ten, komu to ukladá zákon; ďalej ten, kto vytvoril nebezpečnú situáciu alebo má nad ňou kontrolu alebo ak si to vyžaduje povaha vzťahu medzi stranami. Rovnaká povinnosť vzniká tomu, kto môže podľa svojich možností a schopností škodu ľahko odvrátiť, ak medzi závažnosťou škody a ťažkosťami s jej odvrátením existuje zrejmý nepomer.

(1)Ak škoda vznikla alebo sa zväčšila následkom okolností, ktoré sú pričítateľné poškodenému, alebo v dôsledku rizika, ktoré znáša poškodený, zníži sa zodpovednosť škodcu v rozsahu, v akom tieto okolnosti alebo riziko prispeli k vzniku alebo zväčšeniu škody.

(2)Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak poškodený neupozornil škodcu na mimoriadne vysoké riziko vzniku škody alebo nezabránil vzniku škody, ak sa to od poškodeného dalo rozumne očakávať.

(3)Na okolnosti alebo riziko, ktoré idú na ťarchu škodcu alebo poškodeného a podieľali sa na vzniku škody len zanedbateľným spôsobom, sa neprihliada.

(1)Za škodu spôsobenú náhodou zodpovedá ten, kto dal k náhode svojím zavinením podnet, najmä tým, že porušil právny predpis alebo poškodil zariadenie, ktoré majú náhodným škodám zabrániť.

(2)Ak sa na spôsobení škody podieľala aj náhoda, za ktorú podľa odseku 1 nikto nezodpovedá, zodpovedá škodca za škodu len v miere, ktorou prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu, alebo ktorou prispeli k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu okolnosti, ktoré možno škodcovi pričítať.

(1)Ak za škodu zodpovedá viacero škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

(2)Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhodnúť, že za škodu zodpovedajú viacerí škodcovia podľa svojej účasti na jej spôsobení. Ak nemožno mieru účasti presne určiť, vychádza súd z miery pravdepodobnosti spôsobenia škody.

(3)Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak škodcovia zodpovedajú súbežne, alebo ak sa niektorý zo škodcov vedome zúčastnil na spôsobení škody inou osobou alebo ju podnecoval alebo podporoval alebo ak má škodca zodpovedať za škodu spôsobenú pomocníkom.

(1)Kto v krajnej núdzi spôsobí škodu, aby odvrátil od seba alebo od iného priamo hroziace nebezpečenstvo, je povinný škodu nahradiť.

(2)Povinnosť k náhrade škody podľa odseku 1 nemá ten, kto poškodil alebo zničil vec, ktorá je zdrojom nebezpečenstva, sám toto nebezpečenstvo nevyvolal a nebezpečenstvo nebolo možné odvrátiť inak. Ak je záujem ohrozeného v porovnaní s významom veci, ktorá je zdrojom nebezpečenstva nepodstatný, ohrozený je povinný zásah strpieť, to však nevylučuje jeho právo na náhradu škody.

(3)Ak použije ten, kto odvracia škodu, k odvráteniu tejto škody vec patriacu inému, ktorá sama nie je zdrojom nebezpečenstva, význam tejto veci je zjavne výrazne nižší v porovnaní so závažnosťou ujmy hroziacej ohrozenému a nebezpečenstvo nie je možné odvrátiť inak, je vlastník veci povinný toto použitie strpieť. Právo ohrozeného použiť cudziu vec nemá vplyv na jeho povinnosť na náhradu škody podľa odseku 1.

(4)Ak prekročí ohrozený hranice krajnej núdze z dôvodu ospravedlniteľného rozrušenia mysle vyvolaného priamo hroziacim nebezpečenstvom, nekoná zavinene.

(1)Kto odvracia od seba alebo iného bezprostredne hroziaci alebo trvajúci protiprávny útok, nekoná protiprávne, ak je obrana vhodná a potrebná na odvrátenie útoku; to neplatí, ak je zjavné, že obrana je celkom neprimeraná, najmä s ohľadom na význam ohrozeného záujmu brániaceho sa a závažnosť ujmy útočníka spôsobenej odvracaním útoku.

(2)Ak prekročí ten, kto sa bráni, hranice nutnej obrany z dôvodu ospravedlniteľného rozrušenia mysle vyvolaného útokom, nekoná protiprávne.

(1)Kto spôsobil škodu tomu, kto sa zbytočne vystavil zvýšenému nebezpečenstvu jej vzniku, nie je za ňu zodpovedný, ak bolo toto nebezpečenstvo poškodenému vopred známe; to neplatí, ak poškodený nebol schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, ibaže sa do takého stavu priviedol vlastným zavinením.

(2)Konanie na vlastné nebezpečenstvo podľa odseku 1 nevylučuje zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne.

(1)Kto zavinene protiprávne poruší právo na ochranu osobnosti, vlastnícke právo alebo iné obdobné právo pôsobiace proti všetkým, zodpovedá za škodu tým spôsobenú.

(2)Rovnako za škodu zodpovedá ten, kto zavinene poruší zákonnú povinnosť ustanovenú na ochranu pred takouto škodou.

(1)Kto za hospodárskym alebo profesijným účelom prevádzkuje podnik alebo vykonáva obdobnú organizovanú činnosť, zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou alebo obdobnou organizovanou činnosťou, vecou pri nich použitou, alebo ich vplyvom na okolie, vrátane škôd spôsobených použitým pomocníkom.

(2)Prevádzkovateľ sa vyviní, ak preukáže, že nezanedbal náležitú starostlivosť.

(1)Prevádzkovateľ mimoriadne nebezpečnej prevádzky zodpovedá za škodu vyvolanú takým pôsobením zdroja zvýšeného nebezpečenstva, ktorým sa navonok prejavuje mimoriadna nebezpečnosť prevádzky.

(2)Prevádzka je mimoriadne nebezpečná, ak nemožno vopred rozumne vylúčiť možnosť vzniku závažnej škody ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

(3)Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

(1)Kto vykonáva prevádzku dopravy, zodpovedá za škodu spôsobenú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá za škodu aj prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla alebo lietadla.

(2)Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v dopravnej prevádzke, nemôže sa prevádzkovateľ zodpovednosti zbaviť.

(3)Ak bola škoda spôsobená inými okolnosťami ako podľa odseku 2, zbaví sa prevádzkovateľ zodpovednosti ak preukáže, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

(1)Ak nemožno prevádzkovateľa určiť, platí, že prevádzkovateľom je vlastník dopravného prostriedku.

(2)Ak je dopravný prostriedok v oprave, za prevádzkovateľa sa považuje osoba, ktorá prevzala dopravný prostriedok na opravu.

(1)Kto pravidelne prevádzkuje ubytovacie služby, zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli osobami alebo pre ne vnesené v súvislosti s ubytovaním do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z jeho zamestnancov.

(2)Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že ku škode došlo v dôsledku vyššej moci alebo v dôsledku osobitnej povahy vnesenej veci, alebo že škodu spôsobila osoba, ktorá poškodeného s jeho súhlasom sprevádzala alebo navštívila.

(3)Zodpovednosť prevádzkovateľa sa nevzťahuje na dopravné prostriedky, veci v nich ponechané, ani na živé zvieratá; ibaže ich prevádzkovateľ prevzal do úschovy.

(1)Škoda sa každému z poškodených nahrádza najviac do výšky zodpovedajúcej stonásobku ceny ubytovania za jeden deň.

(2)Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu v plnom rozsahu, ak

1. a)bola vec prevzatá do úschovy,
2. b)neoprávnene odmietol prevziať vec do úschovy, alebo
3. c)vznik škody zavinil sám alebo osoba, ktorá v prevádzke pracuje.

(1)Právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatní u prevádzkovateľa do 15 dní odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel alebo musel dozvedieť.

(2)Odsek 1 sa nepoužije za rovnakých podmienok ako podľa § 662 ods. 2.

(1)Ak je s prevádzkovaním činnosti spravidla spojené odkladanie vecí a ak bola vec odložená na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa takéto veci obvykle odkladajú, zodpovedá prevádzkovateľ za škodu na veci osobe, ktorá ju odložila.

(2)Rovnako zodpovedá prevádzkovateľ strážených garáží alebo strážených prevádzok podobného druhu, ak ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.

(3)Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že ku škode došlo v dôsledku vyššej moci alebo v dôsledku osobitnej povahy odloženej veci.

(1)Právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatní u prevádzkovateľa do 15 dní odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel alebo musel dozvedieť.

(2)Odsek 1 sa nepoužije za rovnakých podmienok ako podľa § 662 ods. 2.

(1)Kto nielen krátkodobo vykonáva nad zvieraťom faktickú moc v záujme vlastného prospechu (chovateľ), zodpovedá za škodu týmto zvieraťom spôsobenú. Ak takúto osobu nemožno určiť, platí, že je ňou vlastník zvieraťa.

(2)Chovateľ sa vyviní, ak preukáže, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

(3)Namiesto chovateľa zodpovedá za škodu ten, kto zviera odňal proti vôli alebo bez súhlasu chovateľa alebo osoby, ktorej bolo zviera zverené. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

(1)Za škodu, ktorú spôsobí vec bezprostredne neovládaná človekom, zodpovedá ten, kto mal mať nad vecou dohľad. Ak takúto osobu nemožno určiť, platí, že je ňou jej vlastník.

(2)Za škodu spôsobenú zrútením, pádom, vyhodením alebo vyliatím veci z miestnosti alebo podobného miesta zodpovedá spolu s osobou uvedenou v odseku 1 ten, kto takéto miesto užíva. Ak takúto osobu nemožno určiť, platí, že je ňou jeho vlastník.

(3)Vyviní sa ten, kto preukáže, že pri dohľade nad vecou nezanedbal náležitú starostlivosť.

(1)Vlastník stavby alebo iného diela spojeného s pozemkom zodpovedá za škodu spôsobenú ich zrútením. To rovnako platí aj pre škodu spôsobenú oddelením časti stavby alebo iného diela.

(2)Spolu s vlastníkom stavby alebo iného diela zodpovedá za škodu ich predchádzajúci vlastník, ak má škoda príčinu v nedostatku, ktorý vznikol za trvania jeho vlastníckeho práva a k škodnej udalosti došlo do jedného roka od zániku jeho vlastníckeho práva. Zodpovednosť za škodu sa nevzťahuje na nedostatky, na ktoré nástupcu upozornil.

(3)Spolu s vlastníkom stavby alebo iného diela zodpovedá za škodu ten, kto za odplatu prevzal na seba povinnosť ich údržby.

(4)Vyviní sa ten, kto preukáže, že pri dohľade nad stavbou alebo iným dielom nezanedbal náležitú starostlivosť.

(1)Kto pri svojej činnosti použije splnomocnenca alebo iného pomocníka, zodpovedá spolu s pomocníkom za škodu, ktorú pomocník spôsobil zavineným porušením právnej povinnosti; to neplatí, ak sa niekto zaviazal vykonať činnosť pre iného samostatne, ibaže ho na to iná osoba vybrala bez náležitej starostlivosti alebo naňho nedostatočne dohliadala.

(2)Ak je pomocníkom podľa odseku 1 zamestnanec, zodpovedá poškodenému len za škodu spôsobenú úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou, a to v rozsahu podľa pracovnoprávnych predpisov. Inak zamestnanec poškodenému nezodpovedá; jeho zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

(1)Maloletý alebo ten, kto je postihnutý psychickou poruchou, zodpovedá za škodu, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

(2)Za škodu spôsobenú osobou podľa odseku 1 zodpovedá aj ten, kto je povinný vykonávať nad ňou dohľad.

(3)Kto je povinný vykonávať dohľad, vyviní sa, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

(1)Kto sa zavinene uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.

(2)Za škodu spôsobenú tým, kto nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá aj ten, kto ho do tohto stavu úmyselne priviedol.

(1)Majetková škoda sa nahrádza v peniazoch. Ak je to primerané okolnostiam, môže poškodený požadovať nahradenie škody iným vhodným spôsobom, najmä navrátením do pôvodného stavu, prevodom práva alebo prevodom zmluvy.

(2)Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

(3)Ak spočíva škoda vo vzniku dlhu, má poškodený právo, aby ho škodca dlhu zbavil alebo aby mu poskytol náhradu.

(1)Nemajetková škoda sa nahrádza primeraným zadosťučinením (odčinenie).

(2)Odčinenie iným spôsobom ako v peniazoch sa poskytuje aj vtedy, ak bola nemajetková škoda spôsobená nezavinene.

(3)Ak nemožno škodu náležite odčiniť iným spôsobom, odčiní sa v peniazoch, ak sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu.

(4)V obdobných prípadoch sa priznávajú porovnateľné sumy odčinenia v peniazoch.

(1)Pri poranení nehospodárskeho zvieraťa nahradí škodca náklady účelne vynaložené na liečbu a starostlivosť o zranené zviera tomu, kto ich vynaložil.

(2)Náklady nemožno považovať za neúčelné, hoci podstatne prevyšujú hodnotu zvieraťa, ak by ich v postavení poškodeného vynaložila priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení chovateľa.

(1)Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd výšku náhrady škody primerane znížiť, najmä ak by inak bola voči škodcovi hrubo nespravodlivá alebo zjavne neprimeraná. Prihliadne pritom spravidla na mieru zavinenia škodcu, právnu povahu jeho zodpovednosti a na okolnosti, za ktorých ku škode došlo.

(2)Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne.

(1)Škodca je povinný nahradiť účelne vynaložené náklady spojené so starostlivosťou o zdravie poškodeného, o jeho osobu a domácnosť tomu, kto ich vynaložil; na požiadanie je povinný zložiť na tieto náklady primeraný preddavok.

(2)Ak má poškodenie zdravia za následok dlhodobé zvýšenie potrieb poškodeného, je škodca povinný nahrádzať poškodenému tieto zvýšené potreby peňažným dôchodkom.

(1)Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a zárobkom, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti, s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitného predpisu. Prihliadne sa pritom aj na zvyšovanie zárobkov v danom odbore a na pravdepodobný rast zárobku poškodeného podľa rozumných očakávaní.

(2)Ak dosahuje poškodený po skončení pracovnej neschopnosti zárobok len s vynaložením zvýšeného úsilia, ktoré by bez škodnej udalosti nemusel vynaložiť, je škodca povinný nahradiť poškodenému aj toto zvýšené úsilie.

(1)Pri usmrtení je škodca povinný nahradiť peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým bol zomrelý v čase svojej smrti zo zákona povinný výživu poskytovať. Peňažný dôchodok sa hradí vo výške rozdielu medzi dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z rovnakého dôvodu a tým, čo by zomrelý mohol podľa rozumného očakávania pozostalým na týchto nákladoch poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo.

(2)Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno priznať náhradu podľa odseku 1 aj inej osobe, ak jej zomrelý v čase svojej smrti poskytoval výživu napriek tomu, že na to nebol zo zákona povinný.

(1)Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z priemerného zárobku zomrelého. Celkovo však nesmie náhrada prevýšiť to, čo by zomrelému patrilo ako súhrn jeho zárobku alebo dôchodku a náhrady straty na zárobku alebo na dôchodku.

(2)Pri určení náhrady pozostalým sa prihliadne na to, ako dlho by zomrelý pravdepodobne žil, nebyť škodnej udalosti. Pri určení náhrady iným osobám sa prihliadne k tomu, ako dlho by zomrelý plnenie pravdepodobne poskytoval.

(1)Ak boli usmrtením človeka naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, je škodca povinný odčiniť osobám, ktoré boli v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, aj nemajetkovú škodu, ktorá spravodlivo vyvažuje zásah do ich súkromného a rodinného života. Obzvlášť blízky vzťah sa predpokladá u manžela, rodiča a dieťaťa zomrelého.

(2)Pri určení výšky odčinenia nemajetkovej škody sa prihliadne najmä na intenzitu vzájomného vzťahu medzi zomrelým a poškodeným, na ich vek a zdravotný stav, existenčnú závislosť poškodeného od zomrelého a na postoj škodcu ku škodnej udalosti.

(3)Odseky 1 a 2 sa použijú aj v prípade mimoriadne závažného poškodenia zdravia.

(1)Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa odčiňuje aj nemajetková škoda.

(2)Výšku náhrady majetkovej škody pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva možno určiť aj vo výške obvyklej odmeny za užívanie tohto práva v čase neoprávneného zásahu.

(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj pri nekalej súťaži.

(1)Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení osobitného predpisu nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

(2)Do uspokojenia práva na náhradu škody nesmie dlžník s vecami uvedenými v rozhodnutí podľa odseku 1 nakladať.