Rodinný dom zo žrebu: o dedičstve môže po novom rozhodnúť losovanie

Traja súrodenci dedia rovnakým dielom rodinný dom po rodičoch. Jeden v ňom chce bývať, druhý ho chce predať a tretí sa nevie rozhodnúť. Dohoda nie je na obzore. Dnes by spravidla vzniklo spoluvlastníctvo a spor by sa presunul na súd o zrušenie spoluvlastníctva. Nový Občiansky zákonník (NOZ) ponúka iné riešenie.

Čo hovorí zákon

Ak sa dedičia nedohodnú a potvrdenie podľa podielov „nie je vhodné z dôvodov osobitného zreteľa“, súd dedičstvo na návrh vyporiada (§ 1873 ods. 1). Pri tom má podľa § 1873 ods. 4 prihliadať na „účelné využitie veci“. A ak to nepomôže:

„Ak je to potrebné, súd rozhodne o pridelení veci losovaním.“ — § 1873 ods. 5 NOZ

Kritériá ako bytové potreby, záujem rodiny alebo to, kto sa o rodičov staral, zákon výslovne nemenuje. Žreb je posledná možnosť: súd má najprv prihliadať na to, aby cena pridelených vecí zodpovedala podielom (§ 1873 ods. 3), a na účelné využitie veci (§ 1873 ods. 4). Pri čiastočnom vyporiadaní je pravidlo konkrétnejšie: losuje sa, ak s pridelením veci nesúhlasí žiadny dedič, alebo ak súhlasia viacerí dedičia s rovnakými podielmi a pridelenie je pre každého rovnako účelné (§ 1872 ods. 3 a 4).

Čo dostane víťaz

Vylosovaný dedič získa dom, ale hodnota sa musí vyrovnať:

„Ak to nie je možné, súd zaviaže dediča na zaplatenie vyrovnacieho doplatku inému dedičovi.“ — § 1873 ods. 3 NOZ

Ak na doplatok nemá, môže súd na zabezpečenie zriadiť záložné právo na pridelených veciach (§ 1875 ods. 3). Pribudne aj ďalší háčik: dedič zaviazaný na doplatok „ručí za pozostalostné dlhy v rozsahu nezaplatenej časti vyrovnacieho doplatku“ (§ 1875 ods. 2).

Ak dedič o pridelenú vec nestojí a dohoda nepríde, jednostranne sa jej zbaví len odmietnutím celého dedičstva. Zákon výslovne hovorí: „Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti.“ (§ 1851 ods. 2). Kto nechce dom, prichádza aj o všetko ostatné.

Je to absurdné, alebo praktické?

Losovanie nie je v práve neznáme. Pri rovnocenných nárokoch a nemožnosti dohody ide o férový spôsob, ako sa vyhnúť nekonečnému spoluvlastníctvu. Problém je v tom, že pri vyporiadaní dedičstva podľa § 1873 zákon bližšie nehovorí, kedy je losovanie „potrebné“. Pri dome, kde jeden zo súrodencov roky býva a druhý žije v zahraničí, by sa výsledok mal opierať o skutočné okolnosti, nie o náhodu.

Čo s tým robiť

• Rodičia to môžu vyriešiť vopred: závetom určiť, kto dostane ktorú vec, alebo od 1. 7. 2027 dedičskou zmluvou.
• Dedičia by sa mali pokúsiť o dohodu o vyporiadaní dedičstva, kým rozhodne žreb.
• Súrodenec, ktorý chce dom, by mal včas preukázať účelnosť využitia (bývanie, starostlivosť o dom), aby k losovaniu vôbec nedošlo.

Pravidlo sa uplatní pri úmrtiach od 1. 7. 2027, lebo pri dedení rozhoduje právo účinné v deň smrti (§ 1915).