Piaty diel: Zabezpečenie záväzku

(1)Záväzok možno zabezpečiť jedným alebo viacerými zabezpečovacími prostriedkami.

(2)Zabezpečiť možno záväzok alebo jeho časť, ktorý pri vzniku zabezpečenia trvá, ako aj budúci záväzok alebo záväzok, ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

(1)Ak je peňažnou zábezpekou zabezpečený peňažný dlh, započíta sa tento dlh ku dňu svojej splatnosti do výšky peňažnej zábezpeky. V rozsahu započítania sa dlh považuje za splnený.

(2)Peňažnú zábezpeku, ktorá nebola započítaná podľa odseku 1, môže veriteľ použiť na uspokojenie svojich práv z nesplnenia zabezpečeného dlhu (§ 518), ak za nesplnenie zodpovedá dlžník.

(1)Zmluvou o ručení sa ručiteľ zaväzuje veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.

(2)Zmluva o ručení musí byť uzavretá v písomnej forme.

(1)Ručiteľ je zaviazaný veriteľovi spoločne a nerozdielne s dlžníkom.

(2)Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich spoločne a nerozdielne s ostatnými ručiteľmi.

(1)Ustanovenia § 348 a § 487 ods. 2 sa nepoužijú, ak ručenie zabezpečuje všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.

(2)Uznanie dlhu dlžníkom po vzniku ručenia je voči ručiteľovi účinné len ak s ním prejaví súhlas; to platí aj pre dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o predĺžení premlčacej lehoty, ak bola uzavretá po vzniku ručenia.

(1)Ak o to ručiteľ požiada, je veriteľ povinný oznámiť mu bez zbytočného odkladu výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

(2)Po splatnosti zabezpečenej pohľadávky môže ručiteľ od dlžníka žiadať, aby mu oznámil všetky námietky a na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré môže dlžník proti zabezpečenej pohľadávke uplatniť.

(1)Ručiteľ je povinný oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť.

(2)Ak ručiteľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1 a dlžník poskytne veriteľovi plnenie na uspokojenie rovnakej pohľadávky, neprechádzajú v rozsahu takéhoto plnenia dlžníka na ručiteľa práva veriteľa podľa § 399, ak dlžník pri vlastnom plnení nevedel a ani nemusel vedieť o plnení ručiteľa. Ručiteľ sa však môže v rozsahu takéhoto plnenia domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od veriteľa, ak veriteľ nevrátil plnenie dlžníkovi. Plnenie vrátené veriteľom je dlžník povinný vydať ručiteľovi.

(3)Dlžník je povinný oznámiť ručiteľovi, že splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť a zodpovedá za škodu, ktorá ručiteľovi vznikne porušením tejto povinnosti; to neplatí, ak ručiteľ vedel alebo musel vedieť o plnení dlžníka. Právo ručiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia tým nie je dotknuté.

(1)Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie by bol oprávnený dlžník, a použiť na započítanie spôsobilé pohľadávky dlžníka voči veriteľovi; to platí aj vtedy, ak sa dlžník svojich námietok voči veriteľovi vzdal.

(2)Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešne námietku alebo pohľadávku, ktorú mu za týmto účelom oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

(3)Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť aj námietky z vlastného vzťahu s veriteľom a proti pohľadávke veriteľa započítať svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku voči veriteľovi.

(1)Ručiteľ, ktorý splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť, vstupuje v rozsahu tohto plnenia do práv veriteľa. Pohľadávka veriteľa s príslušenstvom prechádza na ručiteľa vrátane zabezpečenia a iných práv s ňou spojených.

(2)Práva veriteľa prechádzajú na ručiteľa bez ohľadu na zákaz ich prevodu dojednaný dlžníkom.

(3)Voči ostatným ručiteľom sa môže ručiteľ domáhať plnenia len v rozsahu, ktorý vyplýva z § 327 ods. 1.

(4)Veriteľ je povinný poskytnúť ručiteľovi všetky informácie a doklady potrebné na uplatnenie práv, ktoré na ručiteľa prešli.

(1)Dlžník môže voči ručiteľovi uplatniť všetky námietky a na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ plnenie vymáhal. Ustanovenia tohto zákona o bezdôvodnom obohatení tým nie sú dotknuté.

(2)Podľa odseku 1 nemôže dlžník voči ručiteľovi uplatniť námietky a na započítanie spôsobilé pohľadávky, na ktoré ručiteľa neupozornil najneskôr bez zbytočného odkladu po tom ako sa dozvedel, že veriteľ sa domáha plnenia od ručiteľa.

(3)Dlžník môže voči ručiteľovi uplatniť aj námietky z vlastného vzťahu s ručiteľom a proti pohľadávke ručiteľa započítať svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku voči ručiteľovi.

(1)Ručenie zaniká zánikom dlhu, ktorý zabezpečuje.

(2)Ručenie nezaniká smrťou dlžníka ani zánikom dlžníka.

(3)Ručenie obmedzené na určitú dobu zaniká uplynutím dojednanej doby; to neplatí, ak sa veriteľ pred jej uplynutím domáha splnenia splatného dlhu od ručiteľa v konaní pred príslušným orgánom a v tomto konaní riadne pokračuje.

(1)Finančná záruka vzniká písomným vyhlásením vystaviteľa v záručnej listine, že uspokojí veriteľa (beneficient) do určitej výšky peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak tretia osoba (dlžník) nesplní určitú povinnosť alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Ak je vystaviteľom banka, ide o bankovú záruku.

(2)Dohodu o vystavení finančnej záruky môže s vystaviteľom uzavrieť dlžník alebo iná osoba odlišná od beneficienta.

(1)Vystaviteľ finančnej záruky nie je viazaný právnym vzťahom, z ktorého vznikla alebo má vzniknúť povinnosť, ktorej splnenie je zabezpečené finančnou zárukou.

(2)Po odovzdaní záručnej listiny dlžníkovi, beneficientovi alebo inej osobe nemôže vystaviteľ finančnú záruku odvolať.

(1)Ak finančnú záruku potvrdí ďalšia osoba, považuje sa táto osoba za ďalšieho vystaviteľa a beneficient môže uplatniť svoje právo z finančnej záruky voči ktorémukoľvek z týchto vystaviteľov.

(2)Ten, kto potvrdil finančnú záruku a na jej základe plnil, má nárok na náhradu plnenia voči vystaviteľovi, ktorý ho o potvrdenie finančnej záruky požiadal.

(1)Záručná listina môže určiť predĺženie platnosti finančnej záruky alebo zmenu peňažnej sumy na ktorú bola vystavená, a to k určitému dňu alebo pri splnení inej podmienky podľa dohody o vystavení finančnej záruky. Všetky podmienky zmeny finančnej záruky musia byť uvedené v záručnej listine.

(2)Ak nejde o zmenu podľa odseku 1, je akákoľvek zmena finančnej záruky možná len so súhlasom beneficienta. Čiastočný alebo podmienený súhlas beneficienta nie je prípustný a považuje sa za odmietnutie zmeny finančnej záruky.

(1)Vystaviteľ je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu tomu, s kým bola uzavretá dohoda o vystavení finančnej záruky, akékoľvek uplatnenie práv z finančnej záruky.

(2)Ak vystaviteľ poskytol beneficientovi plnenie z finančnej záruky, odovzdá kópiu výzvy na plnenie a dokumentov podľa § 417 bez zbytočného odkladu tomu, s kým bola uzavretá dohoda o vystavení finančnej záruky.

(3)Ak sa za vystaviteľa podľa odseku 1 alebo odseku 2 považuje osoba, ktorá potvrdila finančnú záruku vystavenú iným vystaviteľom (§ 412), je takáto osoba povinná splniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2 aj voči vystaviteľovi finančnej záruky.

(1)Vystaviteľ je povinný poskytnúť plnenie beneficientovi do výšky a za podmienok určených v záručnej listine.

(2)Na finančnú záruku nemá účinok čiastočné plnenie dlžníka, ak je nesplnený zvyšok jeho zabezpečenej povinnosti rovnaký alebo vyšší ako suma, na ktorú znie záručná listina.

(1)Vystaviteľ môže voči beneficientovi uplatniť len námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.

(2)Ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže vystaviteľ uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči beneficientovi uplatniť dlžník.

(3)Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoju zabezpečenú povinnosť, sa vyžaduje len ak to určuje záručná listina.

(1)Právo na plnenie z finančnej záruky môže beneficient postúpiť na tretiu osobu.

(2)Ak to záručná listina pripúšťa, môže beneficient na tretiu osobu postúpiť aj právo uplatniť finančnú záruku; týmto postúpením sa prevádza aj právo na plnenie z finančnej záruky.

(3)Úkony podľa odsekov 1 a 2 musia byť uskutočnené písomne; ustanovenie § 352 ods. 2 sa nepoužije.

(1)Ten, kto s vystaviteľom uzavrel dohodu o vystavení finančnej záruky, je povinný nahradiť mu plnenie, ktoré bolo poskytnuté beneficientovi podľa záručnej listiny vystavenej v súlade s dohodou. Ustanovenie § 412 ods. 2 tým nie je dotknuté.

(2)Osoba povinná nahradiť vystaviteľovi plnenie podľa odseku 1 nemôže voči nemu uplatniť námietky, ktoré by mohla uplatniť voči beneficientovi, ak dohoda o vystavení finančnej záruky neobsahovala povinnosť vystaviteľa zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči beneficientovi.

(1)Na finančnú záruku sa inak primerane použijú ustanovenia tohto zákona o ručení.

(2)Na dohodu o vystavení finančnej záruky sa použijú ustanovenia tohto zákona o príkaznej zmluve.

(1)Záväzok možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo právneho predmetu podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou.

(2)Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, je veriteľ povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva príslušnému orgánu, ktorý vedie tento register.

(3)Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

(4)Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje podľa osobitného predpisu.

(1)Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva nie je veriteľ oprávnený prevedené právo previesť na tretiu osobu, ani ho v prospech tretej osoby zaťažiť. Ak je predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, vyznačí sa táto skutočnosť v katastri nehnuteľností.

(2)Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho rovnako.

(1)Ak zabezpečený dlh nie je riadne a včas splnený, je veriteľ oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve o zabezpečovacom prevode práva alebo dražbou podľa osobitného predpisu.

(2)Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo, uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

(3)Začatie a spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.

(4)Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, je veriteľ pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza; inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za spôsobenú škodu.

(5)Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.

(6)Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, je veriteľ povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.

(1)Záväzok možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie ako by boli zrážky zo mzdy pri exekúcii podľa osobitného predpisu o exekučnom konaní.

(2)Proti platiteľovi mzdy nadobudne veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi mzdy dohoda predloží.

(3)Ak bolo platiteľovi mzdy predložených viacero dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré sa týkajú toho istého dlžníka, vykoná platiteľ mzdy prednostne zrážky zo mzdy podľa dohody, ktorá mu bola predložená skôr. Na základe dohôd o zrážkach zo mzdy predložených platiteľovi mzdy v rovnaký deň sa vykonajú zrážky pomerne.

(1)Platenie úroku má účinky uznania dlhu ohľadne sumy, z ktorej sa úrok platí.

(2)Ak dlžník plní čiastočne, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno z okolností usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu.

(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak je nárok veriteľa premlčaný.

(1)Veriteľ môže písomnou zmluvou o správe zabezpečenia záväzku poveriť správcu zabezpečenia, aby vo svojom mene a na účet veriteľa spravoval zabezpečenie existujúcich alebo budúcich pohľadávok veriteľa.

(2)Správou zabezpečenia záväzku sa rozumie

1. a)uskutočňovanie úkonov pri zriadení, vzniku, zmene alebo zániku zabezpečenia,
2. b)uplatňovanie a výkon práv vyplývajúcich zo zabezpečenia,
3. c)uplatňovanie a výkon práv súvisiacich s pohľadávkou, ktorej zabezpečenie je predmetom správy, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

(3)Správou toho istého zabezpečenia môžu správcu zabezpečenia poveriť aj viacerí veritelia súčasne. Správcom zabezpečenia môže byť niektorý z veriteľov alebo tretia osoba; ak je správca zabezpečenia zároveň aj veriteľom zabezpečenej pohľadávky, ustanovenie § 507 sa nepoužije. Správou toho istého zabezpečenia nemôžu byť súčasne poverené viaceré osoby.

(4)Zabezpečenie v správe zabezpečenia môže poskytnúť dlžník alebo tretia osoba; ich súhlas so vznikom, zmenou ani zánikom správy zabezpečenia sa nevyžaduje.

(5)Správa zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprípustná, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(1)Ak sa na vznik zabezpečenia vyžaduje jeho zápis do verejného registra, zapíše sa do verejného registra výlučne správca zabezpečenia ako osoba, v prospech ktorej je zabezpečenie zriadené.

(2)Predmetom správy u správcu zabezpečenia môže byť aj notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom podľa osobitného predpisu vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky veriteľa, uzavretá správcom zabezpečenia ako osobou oprávnenou, konajúcim vo vlastnom mene a na účet veriteľa.

(3)Predmetom správy u správcu zabezpečenia môže byť aj zmenka, vystavená na rad správcu zabezpečenia, konajúceho vo vlastnom mene a na účet veriteľa, ak je vystavená v súvislosti s vymáhaním pohľadávky veriteľa.

(1)Správca zabezpečenia má vo vzťahu k zabezpečeniu všetky práva a povinnosti osoby oprávnenej zo zabezpečenia, vrátane práva byť stranou alebo účastníkom súdneho, správneho alebo iného konania vo vzťahu k zabezpečeniu v jeho správe a, ak nie je zákonom ustanovené inak, aj vo vzťahu k pohľadávke veriteľa, ktorá je zabezpečená zabezpečením v jeho správe, vrátane jej uplatňovania v súdnych, správnych alebo iných konaniach.

(2)V konaniach podľa odseku 1 koná správca zabezpečenia vo vlastnom mene a na účet veriteľa; toto zastupovanie veriteľa správcom zabezpečenia trvá, ak sa v konaní nepreukáže rozpor záujmov správcu zabezpečenia so záujmom zastupovaného veriteľa.

(3)Pri výkone správy zabezpečenia voči dlžníkovi a tretím osobám je správca zabezpečenia vždy povinný uvádzať, že koná ako správca zabezpečenia.

(1)Ak nedôjde k zrušeniu zmluvy o správe zabezpečenia záväzku, správa zabezpečenia záväzku trvá až do zániku zabezpečenia v správe zabezpečenia.

(2)Zmena v osobe správcu zabezpečenia ani zánik správcu zabezpečenia nemajú vplyv na existenciu zabezpečenia.

(3)Zmena v osobe správcu zabezpečenia sa riadi ustanoveniami o prevode zmluvy (§ 369); ak sa na vznik zabezpečenia vyžadoval jeho zápis do verejného registra, zapíše sa zmena správcu zabezpečenia do tohto verejného registra.

(4)Kým predchádzajúci správca zabezpečenia neoznámi zmenu správcu zabezpečenia alebo zánik správy zabezpečenia osobe povinnej zo zabezpečenia, alebo kým jej nový správca zabezpečenia zmenu správcu zabezpečenia nepreukáže, môže sa osoba povinná zo zabezpečenia zbaviť dlhu tým, že ho splní predchádzajúcemu správcovi zabezpečenia alebo sa s ním inak vyporiada; to neplatí, ak osoba povinná zo zabezpečenia v správe zabezpečenia v čase plnenia vedela alebo musela vedieť o zmene v osobe správcu zabezpečenia alebo o zániku správy zabezpečenia.

(5)Ustanovenia o prechode záložného práva (§ 1594) platia rovnako aj na postúpenie, prevod alebo prechod pohľadávky zabezpečenej zabezpečením v správe zabezpečenia; trvanie zabezpečenia záväzku ani správy zabezpečenia tým nie sú dotknuté.

(1)Správca zabezpečenia nenadobúda pohľadávku veriteľa.

(2)Výťažok z výkonu zabezpečenia je správca zabezpečenia povinný viesť oddelene a nesmie ho použiť v rozpore so zmluvou o správe zabezpečenia záväzku.

(3)Správca zabezpečenia nemôže výkonom práv alebo plnením povinností iného veriteľa nadobudnúť žiadne vlastné práva ani majetok; tým nie je dotknuté právo na odmenu za správu zabezpečenia.