Kde je § 340a Obchodného zákonníka v novom zákonníku?

(1)Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného dlhu z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa dôjdenia dokladu, alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr; to neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak osobitný predpis ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

(2)Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného dlhu plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.

(3)Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa podľa § 467.

(4)Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú len ak sa strany dohodnú na plnení peňažného dlhu v splátkach.

(1)Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného dlhu, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného dlhu, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (nekalá zmluvná podmienka), je neplatné.

(1)Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného dlhu, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného dlhu, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzku pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (nekalá obchodná prax), je zakázaná.

(2)Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úrok z omeškania alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úrok z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax; to platí rovnako aj pre zmluvné dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie peňažného dlhu podľa § 535 ods. 1, ak sa nepreukáže opak.

(3)Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.

(4)Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkoch s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jej právny nástupca.

(5)Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné; tieto osoby sú však oprávnené zúčastniť sa konania ako intervenienti na strane žalobcu.

(6)Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzku ustanovenia tohto zákona.

(7)Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky okolnosti prípadu, najmä

1. a)súlad so zásadou poctivého obchodného styku,
2. b)povaha predmetu plnenia záväzku,
3. c)existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od