Prvý diel: Všeobecné ustanovenia

(1)Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na budovu, v ktorej sa nachádzajú aspoň dva byty alebo nebytové priestory, s vlastníctvom ktorých je nerozlučne spojené pridružené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku alebo iné spoločné vecné právo k pozemku (dom).

(2)Práva a povinnosti týkajúce sa správy domu upravuje osobitný predpis.

(1)Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sa nachádzajú v dome a spolu s príslušenstvom bytu slúžia na trvalé uspokojovanie potrieb bývania ako samostatná bytová jednotka.

(2)Podlahovou plochou bytu sa rozumie plocha všetkých miestností bytu bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy bytu sa započítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu.

(1)Nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sa nachádzajú v dome a sú spolu s príslušenstvom určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie sú spoločné časti ani príslušenstvo domu.

(2)Podlahovou plochou nebytového priestoru sa rozumie plocha všetkých miestností nebytového priestoru bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy nebytového priestoru sa započítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo nebytového priestoru.

(3)Príslušenstvom nebytového priestoru sa rozumejú len vedľajšie miestnosti a priestory, ktoré sa nachádzajú mimo nebytového priestoru; príslušenstvom nebytového priestoru nie sú miestnosti nachádzajúce sa priamo v nebytovom priestore.

(1)Garážou v dome sa rozumie nebytový priestor v dome, ktorý je určený na odstavenie a parkovanie vozidiel.

(2)Garážové stojisko, ktoré je plošne vymedzenou časťou garáže v dome, nie je nebytovým priestorom.

(1)Pozemkom sa na účely tejto hlavy rozumie pozemok, na ktorom je postavený dom ako aj priľahlý pozemok, ak nie je ustanovené inak.

(2)S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastnícke právo k pozemku alebo služobnosť spočívajúca v práve pozemok užívať, a to najmä právo prechodu, prejazdu, parkovania, umiestnenia inžinierských sietí a príslušenstva domu, a ďalšieho užívania podľa zaužívaného spôsobu a potrieb vlastníkov v dome, podľa účelu a umiestnenia pozemku, ako aj na činnosti nevyhnutné na výkon správy domu a pozemku. Služobnosť vzniká spolu so vznikom domu podľa § 1698 až 1701.

(3)Vlastník pozemku, ku ktorému vzniká služobnosť podľa odseku 2, má právo na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorú si môže uplatniť voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 138 plynúcej od vzniku služobnosti, ak táto náhrada nebola medzi vlastníkom domu a vlastníkom pozemku usporiadaná inak.

(1)Priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok nachádzajúci sa pri dome alebo viacerých domoch, ktorý priamo súvisí s ich užívaním, pričom bol takto spravidla určený už od výstavby domu alebo domov; na tomto pozemku sú najmä parky, záhrady, prístupové cesty, spevnené plochy, parkovacie plochy, nádvoria či príslušenstvo domu.

(2)Dom môže mať aj viacero priľahlých pozemkov. Priľahlý pozemok môže byť aj v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo viacerých domoch za podmienok podľa odseku 3. V prípade sporu sa môžu vlastníci na súde domáhať určenia, že určitý pozemok je priľahlý.

(3)Vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo vo viacerých domoch, ku ktorým patria aj pozemky podľa odseku 1, ktoré spolu vzájomne účelovo a funkčne súvisia, môže vzniknúť pridružené spoluvlastníctvo k týmto pozemkom.

(4)Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch podľa odseku 3 sa určí podľa § 1697 a uvedie sa vo vyhlásení vlastníka domu podľa § 1703.

(1)Spoločnými časťami domu sa rozumejú tie časti domu, určené na užívanie všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktoré sú podľa svojej povahy potrebné na jeho zachovanie, bezpečnosť a riadnu prevádzku vrátane jeho hlavných stavebných konštrukcií a prípojok, ako aj na zachovanie tvaru i vzhľadu celého domu, ak zákon neustanovuje inak; spoločnými časťami domu sú aj technologické zariadenia, a to aj keď sú umiestnené mimo domu.

(2)Príslušenstvom domu sa rozumejú stavby umiestnené spravidla na priľahlom pozemku, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu alebo viacerým domom, pričom nie sú stavebnou súčasťou domu, najmä prístrešky, kôlne, altány, ihriská, nádvoria, plochy určené na parkovanie, oplotenia, trafostanice, odovzdávacia stanica tepla, čistička odpadových vôd, septik, či iné stavby, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie prevádzky a správy domu a pozemku; ustanovenia § 1687 ods. 2 až 4 sa použijú primerane.

(3)Na účel správy domu sa za spoločné časti domu považujú aj také časti, ktoré priliehajú len k niektorým bytom a nebytovým priestorom alebo ktoré boli prenechané na výlučné užívanie niektorému alebo viacerým vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

(1)Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo alebo pozemok, ak

1. a)z ich stavebnotechnického alebo účelového určenia vyplýva, že majú byť užívané len s určitým bytom alebo nebytovým priestorom v dome,
2. b)sú určené na výlučné užívanie v zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru alebo v zmluve o výstavbe, vstavbe, nadstavbe alebo prístavbe, na základe ktorých došlo k prvému nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru,
3. c)tak rozhodnú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome alebo vo viacerých domoch, ak ide o priľahlé pozemky podľa § 1687 ods. 2 alebo príslušenstvo podľa § 1688 ods. 2,
4. d)toto právo vyplýva z rozhodnutia súdu, alebo
5. e)toto právo vyplýva z vyhlásenia vlastníka domu podľa § 1703.

(2)Právo výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo domu alebo pozemok môže patriť viacerým vlastníkom bytov a nebytových priestorov spoločne.

(3)Vlastníci bytov a nebytových priestorov majú právo požadovať od vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, ktorý má právo výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo alebo pozemok náhradu za toto právo len v prípadoch podľa odseku 1 písm. c) a d).

(4)Informácia o práve na výlučné užívanie spoločných častí domu, príslušenstva a pozemku sa zapíše do katastra nehnuteľností. Návrh na zápis tohto práva je oprávnená podať na príslušný orgán osoba oprávnená z tohto práva alebo iná osoba, ktorá na tom má právny záujem.

(1)Právo výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo alebo pozemok prechádza na nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru, s ktorým je spojené, ak toto právo nie je v rozhodnutí vlastníkov udelené určitému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru.

(2)Samostatný prevod alebo prechod práva výlučne užívať spoločné časti domu, príslušenstvo alebo priľahlý pozemok nie je prípustný bez súčasného prevodu alebo prechodu bytu alebo nebytového priestoru, s ktorým je spojené.

(1)Právo výlučne užívať určité garážové stojisko je právo spojené so spoluvlastníckym podielom na garáži v dome, ktoré vzniká prevodom alebo prechodom spoluvlastníckeho podielu na garáži v dome. Právo spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého garážového stojiska môže zaniknúť len s jeho písomným súhlasom.

(2)Právo výlučne užívať určité garážové stojisko môže patriť viacerým spoluvlastníkom garáže v dome spoločne.

(3)Informácia o práve spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého garážového stojiska sa zapíše do katastra nehnuteľností.

(1)Právo výlučne užívať určité garážové stojisko prechádza na nadobúdateľa spolu so spoluvlastníckym podielom ku garáži v dome, s ktorým je spojené.

(2)Samostatný prevod alebo prechod práva výlučne užívať určité garážové stojisko bez prevodu alebo prechodu spoluvlastníckeho podielu na garáži v dome nie je prípustný.

(3)Spoluvlastník garáže v dome, ktorý má právo výlučne užívať určité garážové stojisko, je oprávnený ho prenechať inej osobe do užívania aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov garáže v dome.

(4)Za právo výlučne užívať určité garážové stojisko nepatrí ostatným spoluvlastníkom garáže v dome náhrada.

(1)Spoluvlastníci spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku sa nemôžu domáhať zrušenia pridruženého spoluvlastníctva podľa tohto zákona.

(2)Spoluvlastníci spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku môžu rozhodnúť alebo sa dohodnúť o zrušení pridruženého spoluvlastníctva k akémukoľvek predmetu tohto spoluvlastníctva, pričom na takéto rozhodnutie alebo dohodu je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. V prípade dohody podľa predchádzajúcej vety sa vyžaduje písomná forma.

(3)Ak je byt, nebytový priestor, spoločné časti, príslušenstvo domu alebo pozemok zaťažený vecným právom, na platnosť právnych úkonov podľa odseku 2 sa vyžaduje písomný súhlas osoby oprávnenej z tohto vecného práva.

(1)Veľkosť spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu, príslušenstve domu a pozemku sa určí pomerom veľkosti podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak je vyhlásením podľa § 1703 veľkosť spoluvlastníckych podielov určená inak, a to s ohľadom na povahu, rozmery alebo umiestnenie bytu a nebytového priestoru, alebo ak sú podiely určené a rovnaké.

(2)Veľkosť spoluvlastníckych podielov na priľahlých pozemkoch a príslušenstve v pridruženom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo viacerých domoch sa určí pomerom veľkosti podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov vo všetkých domoch, v ktorých pridruženom spoluvlastníctve je priľahlý pozemok alebo príslušenstvo; to neplatí, ak sa vlastníci dohodnú inak.

(3)Vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo domáhať sa zmeny veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa podstatne zmenili okolnosti alebo pôvodné určenie tohto podielu je zjavne nespravodlivé.

(4)Ak na návrh vlastníka bytu alebo nebytového priestoru podľa odseku 3 nedôjde k požadovanej zmene spoluvlastníckych podielov, môže o zmene rozhodnúť súd. Ak boli spoluvlastnícke podiely určené vyhlásením podľa § 1703, má takáto zmena za následok zmenu vyhlásenia.