Zodpovedá zamestnanec po novom priamo človeku, ktorému spôsobil škodu?

Dnes: škoda, ktorú spôsobí zamestnanec pri práci, je škodou spôsobenou zamestnávateľom. Zamestnanec poškodenému sám nezodpovedá, jeho zodpovednosť voči zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce tým nie je dotknutá (§ 420 ods. 2 starého OZ). Poškodený žaluje firmu.

Od 1. 7. 2027:

• Kto pri svojej činnosti použije pomocníka, zodpovedá spolu s ním za škodu, ktorú pomocník spôsobil zavineným porušením povinnosti (§ 670 ods. 1).
• Ak je pomocníkom zamestnanec, zodpovedá poškodenému len za škodu spôsobenú úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou, a to v rozsahu podľa pracovnoprávnych predpisov. Pri bežnej nedbanlivosti poškodenému nezodpovedá (§ 670 ods. 2).
• Zamestnávateľ zodpovedá aj pri bežnej nedbanlivosti zamestnanca, ak zamestnanec zavinene porušil povinnosť (§ 670 ods. 1). Ak zodpovedajú obaja, zodpovedajú spoločne a nerozdielne a vyporiadajú sa medzi sebou podľa podielu (§ 644, § 647).

Otvorená otázka: Zákonník práce obmedzuje náhradu škody z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, na štvornásobok priemerného mesačného zárobku (§ 186 ods. 2 ZP). Úmyselná škoda ani škoda pod vplyvom alkoholu či drog takto obmedzená nie je. Ako sa toto obmedzenie použije voči cudziemu poškodenému pri hrubej nedbanlivosti, NOZ nehovorí a dôvodová správa ani súdna prax to zatiaľ neriešia.

Príklad: montér z hrubej nedbanlivosti vytopí byt zákazníka. Zákazník môže po novom žalovať firmu aj montéra.

Prechod: škoda zo skutočností spred 1. 7. 2027 sa posudzuje podľa starého OZ, teda bez priamej zodpovednosti zamestnanca (§ 1913).

Tip: zamestnanci v rizikových profesiách (vodiči, zdravotníci, montéri, účtovníci) by mali zvážiť poistenie zodpovednosti zamestnanca. Zamestnávatelia by mali skontrolovať poistenie a interné pravidlá. Poškodenému sa spravidla oplatí žalovať najmä firmu, ktorá je solventnejšia.