Deviaty diel: Odporovanie právnym úkonom dlžníka

(1)Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkov právny úkon podľa § 552 až 554, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, je voči veriteľovi právne neúčinný (odporovanie).

(2)Rovnako ako právnemu úkonu dlžníka možno odporovať príklepu podľa § 555, opomenutiu dlžníka alebo inému prejavu jeho vôle.

(1)Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník uskutočnil v posledných piatich rokoch s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, ak druhá strana o tomto úmysle v čase uskutočnenia právneho úkonu vedela alebo musela vedieť.

(2)Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka podľa odseku 1 sa predpokladá, ak druhá strana v čase uskutočnenia právneho úkonu vedela alebo musela vedieť, že dlžník je v úpadku podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní alebo že jeho úpadok hrozí, a že týmto právnym úkonom bude veriteľ dlžníka ukrátený.

(1)Odporovať možno odplatnej zmluve alebo inému právnemu úkonu, ktorý uskutočnil dlžník so spriaznenou osobou podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní (spriaznená osoba) alebo v prospech takejto spriaznenej osoby v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, ak spriaznená osoba v čase uskutočnenia právneho úkonu o tomto úmysle vedela alebo musela vedieť.

(2)Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle v čase uskutočnenia právneho úkonu sa predpokladajú; to neplatí, ak spriaznená osoba preukáže, že napriek náležitej starostlivosti, ktorú riadne a včas vynaložila, nemohla dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa poznať.

(1)Odporovať možno právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorý dlžník uskutočnil v posledných troch rokoch, ak nejde o právny úkon podľa odseku 3.

(2)Za právny úkon bez primeraného protiplnenia sa na účely odporovania považuje

1. a)bezodplatný právny úkon dlžníka,
2. b)odplatný právny úkon, na základe ktorého dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať,
3. c)právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti odpustil dlh svojmu dlžníkovi alebo odmietol dedičstvo, ktoré nebolo predĺžené.

(3)Veriteľ nemôže odporovať právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ak ide o obvyklý príležitostný dar nízkej hodnoty alebo o primerané plnenie dlžníka na verejnoprospešný účel, alebo ak dlžník plní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.

(1)Odporovať možno príklepu, ktorý bol v exekúcii vedenej proti dlžníkovi schválený podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ako aj príklepu udelenému v dobrovoľnej dražbe podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ak bol predmet dobrovoľnej dražby vo vlastníctve dlžníka, pokiaľ bola alebo má byť hodnota najvyššieho podania alebo cena dosiahnutá vydražením zaplatená z dlžníkovho majetku.

(2)Ak je vydražiteľom podľa odseku 1 osoba spriaznená s dlžníkom, predpokladá sa, že hodnota najvyššieho podania alebo cena dosiahnutá vydražením bola alebo má byť zaplatená z dlžníkovho majetku.

(1)Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka sa uplatňuje žalobou proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne uskutočnil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2)Uplatneniu odporovacieho práva nebráni, ak z odporovateľného právneho úkonu alebo v jeho dôsledku voči dlžníkovi vzniklo právo, ktoré možno uplatniť na súde, alebo ktoré už bolo uspokojené.

(1)Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka možno uplatniť aj proti osobe, na ktorú bol predmet odporovateľného právneho úkonu ďalej prevedený, ak

1. a)táto osoba v čase prevodu vedela alebo musela vedieť o okolnostiach zakladajúcich právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti prevodcovi,
2. b)išlo o prevod bez primeraného protiplnenia (§ 554), alebo
3. c)je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo prevodcom, ibaže preukáže, že v čase prevodu ani napriek náležitej starostlivosti, ktorú riadne a včas vynaložila, nemohla vedieť o okolnostiach zakladajúcich právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti prevodcovi.

(2)Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na odporovanie proti osobe, pre ktorú bolo na základe práva z odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo.

(3)Ak možno právnemu úkonu dlžníka odporovať proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, možno odporovať aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi.

(4)Právo veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa musí žalobou uplatniť proti všetkým osobám, ktoré predmet odporovateľného právneho úkonu nadobudli po dlžníkovi; to neplatí voči osobe, ktorá zanikla bez právneho nástupcu alebo ktorá zomrela, ak dedičstvo nepripadlo žiadnemu dedičovi.

(1)Veriteľova pohľadávka, ktorej uspokojenie bolo ukrátené, musí byť splatná najneskôr v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka.

(2)Pre ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky je rozhodujúci stav v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka.

(3)Uspokojenie veriteľovej pohľadávky sa nepovažuje za ukrátené, ak je nárok, ktorý z nej vyplýva, v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka premlčaný.

(1)Ak je predmetom odporovateľného právneho úkonu nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, môže sa veriteľ po podaní odporovacej žaloby domáhať zápisu poznámky o vedení odporovacieho konania do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.

(2)Právoplatný odporovací rozsudok je záväzný aj pre nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti, ak bolo konanie o zápise tohto práva do katastra nehnuteľností začaté v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka podľa odseku 1. Veriteľ sa môže voči tomu, pre koho je právoplatný odporovací rozsudok záväzný, domáhať uspokojenia svojej pohľadávky rovnako ako voči tomu, proti komu úspešne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu dlžníka.

(3)Ak je nadobudnutým vecným právom podľa odseku 2 právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo záložné právo, použije sa § 562 rovnako.

(1)Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka zanikne, ak ho veriteľ neuplatní na súde v lehotách podľa § 552 až 555.

(2)Odporovateľný právny úkon dlžníka sa považuje za uskutočnený v deň, keď nastali jeho právne účinky. Ak zákon pri odporovateľnom právnom úkone vyžaduje zápis do katastra nehnuteľností alebo do iného verejného registra, považuje sa tento úkon za uskutočnený v deň zápisu do príslušného registra.

(1)Právny úkon, ktorému veriteľ úspešne odporoval, je voči nemu právne neúčinný a veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

(2)Ak uspokojenie podľa odseku 1 nie je možné, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech; ustanovenie § 557 ods. 1 sa použije primerane. Pre určenie výšky náhrady je rozhodujúci stav v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka.

(3)V exekúcii vedenej proti dlžníkovi alebo v exekúcii podľa § 564 sa veriteľ môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky speňažením alebo iným postihom toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

(4)Odsek 3 platí aj vtedy, ak má byť v exekúcii vedenej proti dlžníkovi speňažený alebo inak postihnutý majetok alebo jeho časť, ktorého vlastníkom je osoba, proti ktorej veriteľ úspešne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, alebo osoba, pre ktorú je podľa § 559 ods. 2 odporovací rozsudok záväzný. Tieto osoby sú povinné strpieť právne následky odporovania.

(5)Ak v dôsledku opomenutia alebo iného prejavu vôle, ktorému veriteľ úspešne odporoval, vznikol proti dlžníkovi exekučný titul, stáva sa voči veriteľovi právoplatnosťou odporovacieho rozsudku tento exekučný titul neúčinným. Ak bola na základe takéhoto exekučného titulu začatá exekúcia proti dlžníkovi, nemá voči veriteľovi táto exekúcia účinky.

(1)Ak veriteľ úspešne odporoval právnemu úkonu dlžníka, ktorým bolo zriadené vecné bremeno alebo záložné právo, alebo ak podľa § 557 ods. 2 úspešne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti osobe, pre ktorú bolo zriadené vecné bremeno alebo záložné právo, zanikne v exekúcii vedenej proti dlžníkovi alebo v exekúcii podľa § 564 vecné bremeno alebo záložné právo speňažením alebo iným postihom tej časti majetku, na ktorú sa vecné bremeno alebo záložné právo vzťahovalo.

(2)Ak je exekúcia podľa odseku 1 vedená na záloh, možno ju viesť aj bez súhlasu záložného veriteľa; obmedzenie vyplývajúce z osobitného predpisu o exekučnom konaní sa nepoužije.

(1)Kto je v exekúcii podľa § 561 ods. 3 alebo 4 alebo v exekúcii podľa § 564 povinný strpieť speňaženie svojho majetku alebo jeho časti, alebo iný postih, môže sa tejto povinnosti zbaviť uspokojením veriteľovej pohľadávky do výšky priznanej exekučným titulom.

(2)Ak je veriteľova pohľadávka podľa odseku 1 väčšia ako všeobecná hodnota toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka a z čoho sa môže veriteľ domáhať uspokojenia, môže sa povinná osoba zbaviť svojej povinnosti peňažným plnením veriteľovi vo výške všeobecnej hodnoty toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka; na prípadné protiplnenie sa neprihliada.

(3)Pre určenie všeobecnej hodnoty podľa odseku 2 je rozhodujúci stav v čase peňažného plnenia povinnej osoby veriteľovi; plnenie podľa odsekov 1 a 2 je veriteľ povinný prijať.

(1)Ak dlžník zomrel, zanikol bez právneho nástupcu, alebo ak nemožno proti dlžníkovi viesť exekúciu z iného dôvodu, môže sa veriteľ, ktorý úspešne odporoval právnemu úkonu dlžníka, domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekúcii vedenej proti osobe, proti ktorej právnemu úkonu dlžníka úspešne odporoval alebo pre ktorú je podľa § 559 ods. 2 odporovací rozsudok záväzný.

(2)V exekúcii podľa odseku 1 možno speňažiť alebo inak postihnúť len to, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, je exekúcia neprípustná.

(1)Ten, koho majetok bol v dôsledku neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu speňažený v exekúcii vedenej proti dlžníkovi alebo v exekúcii podľa § 564 alebo kto plnil veriteľovi podľa § 563, poskytol veriteľovi náhradu podľa § 561 ods. 2 alebo mu nahradil škodu podľa § 567, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od osoby, ktorá na neho predmet odporovateľného právneho úkonu previedla.

(2)Ten, kto je povinný vrátiť vzájomné plnenie, môže rovnako požadovať vrátenie vzájomného plnenia od osoby, ktorá na neho predmet odporovateľného právneho úkonu previedla. Dlžník nemá právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia.

(3)Dlžník ani iná osoba, ktorá je povinná vrátiť vzájomné plnenie, nemôže toto plnenie odoprieť; ustanovenie § 469 sa nepoužije.