(1)Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka možno uplatniť aj proti osobe, na ktorú bol predmet odporovateľného právneho úkonu ďalej prevedený, ak
- a)táto osoba v čase prevodu vedela alebo musela vedieť o okolnostiach zakladajúcich právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti prevodcovi,
- b)išlo o prevod bez primeraného protiplnenia (§ 554), alebo
- c)je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo prevodcom, ibaže preukáže, že v čase prevodu ani napriek náležitej starostlivosti, ktorú riadne a včas vynaložila, nemohla vedieť o okolnostiach zakladajúcich právo odporovať právnemu úkonu dlžníka proti prevodcovi.
(2)Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na odporovanie proti osobe, pre ktorú bolo na základe práva z odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo.
(3)Ak možno právnemu úkonu dlžníka odporovať proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, možno odporovať aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi.
(4)Právo veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa musí žalobou uplatniť proti všetkým osobám, ktoré predmet odporovateľného právneho úkonu nadobudli po dlžníkovi; to neplatí voči osobe, ktorá zanikla bez právneho nástupcu alebo ktorá zomrela, ak dedičstvo nepripadlo žiadnemu dedičovi.