Druhý diel: Obsah zmlúv

(1)Na zmluvu, ktorej obsah zahŕňa podstatné znaky niektorej zo zmlúv upravených v zákone (pomenovaná zmluva), sa použijú ustanovenia zákona upravujúce túto zmluvu. Základný princíp podľa čl. 2 tým nie je dotknutý.

(2)Strany môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je upravená v zákone (nepomenovaná zmluva). Na záväzok vzniknutý z takejto zmluvy sa primerane použijú ustanovenia zákona o tej pomenovanej zmluve, ktorá je nepomenovanej zmluve najbližšia, ak to neodporuje dohode strán ani povahe záväzku.

(1)Ak si strany dojednali sadzbu úroku, ktorá prevyšuje najvyššiu prípustnú sadzbu tohto úroku podľa osobitného predpisu, je dlžník povinný platiť úrok v najvyššej prípustnej sadzbe.

(2)Ak sadzba úroku nie je dojednaná, určí sa podľa osobitného predpisu; ustanovenie § 472 tým nie je dotknuté.

(3)V pochybnostiach platí, že dojednaná sadzba úroku sa týka ročného obdobia.

(1)Obsah zmluvy alebo jeho časť možno určiť aj odkazom na všeobecné zmluvné podmienky.

(2)Ak zákon neustanovuje inak, všeobecné zmluvné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy, ak

1. a)zmluva na ich použitie výslovne odkazuje alebo na mieste uzavretia zmluvy bola jasne viditeľná informácia o ich použití, ak výslovný odkaz na ich použitie je možný len s neprimeranými ťažkosťami, a
2. b)druhej zmluvnej strane bolo pred uzavretím zmluvy umožnené oboznámiť sa s ich obsahom primeraným spôsobom, najmä sprístupnením na mieste uzavretia zmluvy alebo na webovom sídle zmluvnej strany, alebo možno vzhľadom na okolnosti a postavenie zmluvných strán rozumne predpokladať, že všeobecné zmluvné podmienky, bežne používané v obchodnom styku, sú im známe.

(1)Ak strany odkážu v návrhu na uzavretie zmluvy a v jeho prijatí na všeobecné zmluvné podmienky, ktoré si navzájom odporujú, nemá odkaz v prijatí právne účinky.

(2)Ak strana, ktorej všeobecné zmluvné podmienky sa podľa odseku 1 nepoužijú, vylúči použitie všeobecných zmluvných podmienok druhej strany najneskôr bez zbytočného odkladu po výmene prejavov vôle, platí, že zmluva nebola uzavretá.

(1)Štandardizované zmluvné podmienky, ktoré druhá strana nemohla rozumne očakávať, najmä vzhľadom na ich umiestnenie v texte, obsah alebo spôsob vyjadrenia, sa nestávajú súčasťou zmluvy; to neplatí, ak boli druhou stranou výslovne prijaté alebo bola na ne strana výslovne upozornená.

(2)Ak ide o zmluvu medzi podnikateľmi alebo o zmluvu medzi podnikateľom a subjektom verejného práva, použije sa odsek 1 len ak to druhá strana namietne v lehote jedného roka od uzavretia zmluvy.

(1)Zmluva v prospech tretej osoby musí obsahovať aspoň spôsob určenia tretej osoby. Platnosti zmluvy nebráni, ak tretia osoba v čase jej uzavretia ešte neexistuje.

(2)Tretia osoba je zo zmluvy oprávnená okamihom, keď so zmluvou prejaví súhlas voči všetkým zmluvným stranám. Inak platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli, a právo na plnenie má strana, ktorá plnenie v prospech tretej osoby vyhradila; to platí aj vtedy, ak tretia osoba súhlas so zmluvou odoprie.

(3)Dlžník má voči tretej osobe tie isté námietky ako voči tomu, s kým zmluvu uzavrel. Proti pohľadávke tretej osoby môže dlžník započítať pohľadávku voči tomu, s kým zmluvu uzavrel, len ak ide o pohľadávky zo zmluvy v prospech tretej osoby.

(1)Ak sa strana zaviazala zabezpečiť, že tretia osoba poskytne druhej strane určité plnenie, je povinná nahradiť škodu spôsobenú tým, že tretia osoba plnenie neposkytla.

(2)Ak sa strana zaviazala zabezpečiť, že tretia osoba sa druhej strane na určité plnenie zaviaže, je povinná nahradiť škodu spôsobenú tým, že sa druhá strana spoliehala na poskytnutie plnenia.

(3)Ak to neodporuje dohode ani povahe plnenia, zodpovednosti podľa odsekov 1 a 2 sa strana zbaví, ak druhej strane sama ponúkne plnenie.

(1)Ak sa strana zaviazala, že druhú stranu zbaví jej dlhu voči tretej osobe, je povinná zabezpečiť, aby jej tretia osoba tento dlh odpustila (§ 488).

(2)Ak tretia osoba dlh neodpustí, považuje sa dohoda podľa odseku 1 za dohodu o prevzatí plnenia (§ 368).

(1)Podriadenie pohľadávky sa vzťahuje aj na pohľadávku vzniknutú v dôsledku neplatnosti zmluvy, z ktorej podriadená pohľadávka vznikla (podriadená zmluva).

(2)Podriadenie pohľadávky, ktoré bolo dohodnuté v neplatnej podriadenej zmluve, je neplatné, len ak sa aj naň vzťahuje dôvod neplatnosti podriadenej zmluvy.

(1)Podriadenie pohľadávky možno dohodnúť na určitú dobu, najmenej však na tri roky, alebo na dobu neurčitú.

(2)Ak je podriadenie pohľadávky dohodnuté na dobu kratšiu ako tri roky, platí, že je dohodnuté na dobu troch rokov.

(3)Dohodu o podriadení pohľadávky nemožno meniť ani zrušiť a záväzok, ktorý z nej vznikol, nemôže zaniknúť dohodou, výpoveďou, odstúpením, zaplatením odstupného ani urovnaním.

(1)Počas trvania podriadenia pohľadávky nie je možné

1. a)spôsobiť zánik záväzku z podriadenej zmluvy dohodou, výpoveďou, odstúpením alebo zaplatením odstupného, ani skrátiť dobu jeho trvania,
2. b)vzájomne započítať podriadenú pohľadávku a pohľadávku dlžníka z podriadenej zmluvy,
3. c)pristúpiť k dlhu z podriadenej zmluvy ani prevziať dlh, ktorý z nej vznikol,
4. d)zabezpečiť podriadenú pohľadávku.

(2)Právny úkon, ktorý je v rozpore s odsekom 1, je počas trvania podriadenia pohľadávky neúčinný.

(3)Podriadenie pohľadávky nie je dotknuté jej prevodom alebo prechodom na iného veriteľa.

(1)Podriadenie pohľadávky zaniká

1. a)uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté,
2. b)uplynutím troch rokov od dôjdenia výpovede, ak bolo dohodnuté na neurčitú dobu,
3. c)zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.

(2)Ak je pred zánikom podriadenia pohľadávky podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia alebo dlžník vstúpi do likvidácie, podriadenie nezanikne pred zrušením konkurzu, splnením reštrukturalizačného plánu alebo pred skončením likvidácie.