Štvrtá hlava: Význam času a jeho počítanie

(1)Časový úsek je spravidla určený dohodou strán alebo zákonom najmä podľa minút, hodín, dní, týždňov, mesiacov alebo rokov.

(2)Časový úsek určený v kratších jednotkách ako v dňoch začína plynúť od skutočnosti rozhodujúcej pre jeho začiatok a končí jeho prirodzeným uplynutím.

(3)Časový úsek určený podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov začína plynúť začiatkom príslušného dňa a končí uplynutím posledného dňa časového úseku.

(1)Ak sa má uplatniť právo, uskutočniť úkon alebo splniť povinnosť

1. a)bezodkladne, je potrebné uskutočniť to ihneď, ako je to možné,
2. b)bez zbytočného odkladu, je potrebné uskutočniť to čo najskôr tak, aby inému nevznikla škoda.

(2)Ak z okolností alebo z praxe zavedenej medzi stranami nevyplýva inak, rozumie sa výrazom

1. a)„začiatkom obdobia“ prvých desať dní obdobia,
2. b)„v polovici mesiaca“ obdobie od jedenásteho do dvadsiateho dňa mesiaca,
3. c)„v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka a
4. d)„koncom obdobia“ posledných desať dní obdobia.

(3)Ak časový úsek zahŕňa časť mesiaca, na účely určenia tejto časti platí, že mesiac má 30 dní.

(1)Lehota je časový úsek určený na uplatnenie práva, uskutočnenie úkonu alebo splnenie povinnosti.

(2)Lehota určená podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov začne plynúť dňom bezprostredne nasledujúcim po skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(3)Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej začiatok. Ak takýto deň v poslednom mesiaci lehoty nie je, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

(4)Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(1)Doba je časový úsek, ktorého uplynutie spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práva, povinnosti alebo právneho vzťahu.

(2)Ak nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok doby v priebehu dňa, začne doba určená podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov plynúť bezprostredne nasledujúcim dňom. Ak je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok doby začiatok dňa, začne doba plynúť týmto dňom.

(3)Koniec doby určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň bezprostredne predchádzajúci dňu, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom začala doba plynúť. Ak takýto deň v poslednom mesiaci doby nie je, pripadne koniec doby na jeho posledný deň.

(4)Doba uplynie uplynutím jej posledného dňa aj vtedy, ak pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja.

(1)Ak dlžník písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky, premlčí sa nárok veriteľa o desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak však bola v uznaní dlhu určená lehota, do uplynutia ktorej má dlžník dlh splniť, nezačne premlčacia lehota plynúť pred uplynutím takto určenej lehoty.

(2)Pri úkonoch, ktoré majú účinky uznania dlhu (§ 436), sa nárok veriteľa premlčí o tri roky odo dňa, keď k takému úkonu došlo. Ak strany uzavreli dohodu o premlčacej lehote, použije sa dohodnutá premlčacia lehota namiesto premlčacej lehoty podľa predchádzajúcej vety. Ak sa na nárok vzťahuje aj odsek 1, použije sa premlčacia lehota, ktorá má uplynúť neskôr.

(3)V dôsledku uznania dlhu podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa nárok nepremlčí skôr, ako by sa premlčal v prípade, ak by k uznaniu dlhu nedošlo.

(1)Strany si môžu písomne dohodnúť kratšiu premlčaciu lehotu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu ako ustanovuje tento zákon, najmenej však jeden rok a najviac desať rokov.

(2)Dohode podľa odseku 1 nebráni, ak už premlčacia lehota začala plynúť alebo uplynula. Dohoda o predĺžení premlčacej lehoty, uzavretá po premlčaní nároku, má účinky uznania dlhu, z ktorého vyplýva premlčaný nárok; ustanovenie § 148 ods. 1 sa použije primerane, dĺžka premlčacej lehoty sa však spravuje dohodou o jej predĺžení.

(3)Kratšiu premlčaciu lehotu ako ustanovuje tento zákon nemožno dohodnúť skôr ako nárok vznikne, ak ide o nárok zo zodpovednosti za nemajetkovú škodu alebo za škodu spôsobenú úmyselne.

(4)Dohodu podľa odseku 1 nemožno uzavrieť v neprospech spotrebiteľa.

(1)Premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď možno takýto nárok prvýkrát vykonať, ak zákon neustanovuje inak.

(1)Ak bolo dohodnuté plnenie po častiach, začne premlčacia lehota pre každý čiastkový dlh plynúť odo dňa jeho splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti stane splatným celý dlh, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa splatnosti celého dlhu, a to aj pre skôr splatné časti.

(2)Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na premlčanie judikovaného nároku (§ 139) a nároku v prípade uznania dlhu (§ 140), ak je plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní rozložené na jednotlivé časti.

(1)Pri nárokoch z vád začne premlčacia lehota plynúť odo dňa vadného plnenia alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť prijať vadné plnenie; neuplynie však skôr ako o dva mesiace po tom, čo oprávnený vadu včas vytkol.

(2)Pri nárokoch zo záruky za akosť začne premlčacia lehota plynúť odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád odo dňa uplatnenia práva treťou osobou.

(1)Ak bolo určenie splatnosti prenechané veriteľovi (§ 458) alebo ak splatnosť nie je určená (§ 460), začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď mohol veriteľ prvýkrát požiadať dlžníka o splnenie dlhu, ak zákon neustanovuje inak. Ak však dlžníkovi bez žiadosti veriteľa o splnenie dlhu povinnosť splniť nevznikne, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď je dlžník prvýkrát povinný dlh splniť.

(2)Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, kým jej nie je ustanovený zákonný zástupca. Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak neskončí skôr ako uplynie jeden rok odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula inak.

(1)Zmena v osobe veriteľa alebo v osobe dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty.

(2)Ak na dediča prešiel poručiteľov dlh, z ktorého vyplýva nárok, ktorý nebol v čase smrti poručiteľa premlčaný, neuplynie premlčacia lehota skôr ako o jeden rok od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dedičstvo potvrdené; to primerane platí aj pre iné pozostalostné dlhy.

(1)Ak dlžník čo do dôvodu a výšky písomne uznal svoj dlh, z ktorého vyplýva premlčaný nárok, platí, že k premlčaniu nedošlo a odo dňa uznania dlhu začne plynúť nová desaťročná premlčacia lehota; ak však bola v uznaní dlhu určená lehota, do uplynutia ktorej má dlžník dlh splniť, nezačne premlčacia lehota plynúť pred uplynutím takto určenej lehoty.

(2)Ak bol rozhodnutím súdu priznaný premlčaný nárok, platí, že k premlčaniu nedošlo a nárok sa premlčuje podľa § 139.

(1)Ak veriteľ v premlčacej lehote uplatní nárok na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas tohto konania neplynie. To platí aj o nároku, ktorý bol priznaný exekučným titulom, ak veriteľ v premlčacej lehote podal návrh na vykonanie exekúcie; počas odkladu vykonateľnosti exekučného titulu premlčacia lehota neplynie.

(2)Pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, premlčacia lehota neplynie, ak veriteľ pred jej uplynutím začne s výkonom tohto nároku a v jeho výkone riadne pokračuje; to platí aj vtedy, ak výkonu nároku dočasne bráni prekážka vyplývajúca zo zákona alebo z rozhodnutia orgánu verejnej moci.

(1)Premlčacia lehota neplynie medzi

1. a)manželmi,
2. b)osobami žijúcimi v spoločnej domácnosti,
3. c)zákonným zástupcom a zastúpeným.

(2)Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o nárok na opakujúce sa plnenie alebo príslušenstvo pohľadávky.

(1)Uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí.

(2)Po premlčaní nároku môže povinná osoba odmietnuť plniť; nemôže sa však z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

(1)Na premlčanie prihliadne súd len na námietku. Ak sa povinná osoba v konaní pred súdom premlčania dovolá, nemožno premlčaný nárok veriteľovi priznať.

(2)Bez ohľadu na premlčanie môže veriteľ v súdnom konaní uplatniť svoj nárok pri započítaní, ak

1. a)sa obidva nároky vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľko zmlúv, uzavretých na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo
2. b)bolo možné započítať pohľadávku, z ktorej tento nárok vyplýva proti pohľadávke druhej strany pred uplynutím premlčacej lehoty.

(3)Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy alebo zo zrušeného záväzku, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj vtedy, ak vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla len jedna strana, alebo ak strany plnili navzájom v rôznom čase.

(4)Práva namietnuť premlčanie sa nemožno vopred vzdať.

(1)Ak po uplynutí premlčacej lehoty namietne povinná osoba premlčanie nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, nemôže veriteľ takýto nárok vykonať.

(2)Právo, z ktorého vyplýva premlčaný nárok, ktorý podľa odseku 1 nemožno vykonať, zanikne. Ak je toto právo zapísané vo verejnom zozname alebo registri, možno ho vymazať na základe rozhodnutia súdu o tom, že zaniklo. Ustanovenie § 153 ods. 4 sa použije rovnako.

(1)Najneskôr premlčaním hlavného nároku sa premlčia všetky vedľajšie nároky, a to aj budúce, vrátane nároku na príslušenstvo a nárokov vyplývajúcich z nesplnenia, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Nárok vyplývajúci z ručenia sa nepremlčí skôr ako nárok, ktorý je ručením zabezpečený; to platí aj pre nárok vyplývajúci z finančnej záruky.

(3)Ak bol nárok priznaný rozhodnutím súdu alebo ak dlžník písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky, nepoužije sa desaťročná premlčacia lehota na príslušenstvo pohľadávky, ktoré sa stalo splatným po právoplatnosti súdneho rozhodnutia alebo po uznaní dlhu; to platí aj pre opakujúce sa plnenie.

(1)Nárok záložného veriteľa vyplývajúci zo záložného práva sa nepremlčí skôr ako nárok, ktorý je záložným právom zabezpečený.

(2)Nárok záložného veriteľa vyplývajúci zo záložného práva k hnuteľnej veci sa nepremlčí, ak má záložný veriteľ záloh u seba alebo ak záloh pre neho opatruje iná osoba ako dlžník.

(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na premlčanie nároku vyplývajúceho zo zádržného práva.

(1)Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2)Nárok na náhradu škody sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla, ak tento zákon neustanovuje inak; to neplatí, ak ide o nárok na odčinenie škody spôsobenej na zdraví alebo o nárok na odčinenie nemajetkovej škody blízkych pozostalých podľa § 690.

(1)Premlčacia lehota nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začne plynúť odo dňa, keď sa ukrátený dozvedel alebo musel dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, a kto je povinný ho vydať.

(2)Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, ak tento zákon neustanovuje inak.

(1)Premlčacia lehota nároku z nekalej súťaže začne plynúť odo dňa, keď sa veriteľ dozvedel alebo musel dozvedieť o konaní zakladajúcom nekalú súťaž a o tom, kto sa tohto konania dopustil.

(2)Nárok z nekalej súťaže sa premlčí najneskôr o desať rokov odo dňa, keď ku konaniu zakladajúcemu nekalú súťaž došlo, ak tento zákon neustanovuje inak. Nároky súvisiace s obchodným tajomstvom sa premlčia najneskôr o šesť rokov odo dňa, keď došlo k nedovolenému konaniu alebo konaniu zakladajúcemu nekalú súťaž.

(1)Preklúziou je márne uplynutie lehoty na vykonanie práva alebo uskutočnenie úkonu, ak právo v dôsledku toho zanikne alebo nevznikne.

(2)Na preklúziu sa neprihliada, ak nastala v dôsledku zneužitia práva druhou stranou alebo v dôsledku nepoctivého konania druhej strany. Zohľadní sa pri tom najmä dĺžka prekluzívnej lehoty, čas medzi jej uplynutím a vykonaním práva alebo uskutočnením úkonu, ako aj okolnosti, pre ktoré preklúzia nastala, vrátane správania druhej strany. Inak prihliadne súd na preklúziu aj bez námietky.