Základné princípy

(1)Občiansky zákonník je všeobecným a základným predpisom súkromného práva. Upravuje súkromnoprávne veci v rozsahu, v akom ich neupravujú osobitné právne predpisy.

(2)Pod súkromnoprávnymi vecami sa rozumie osobný stav osôb, ako aj ich práva a povinnosti osobnej a majetkovej povahy.

(1)Každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak to zákon nezakazuje a ak pri tom neprimerane nezasiahne do práv a dôstojnosti iných osôb.

(2)Ustanovenia tohto zákona možno nahradiť autonómnym dojednaním, ibaže je s prihliadnutím na rozumné usporiadanie vzťahov zrejmé, že predmetom tohto dojednania nemožno slobodne disponovať, alebo sa to prieči zmyslu a účelu zákona. Zakázané sú predovšetkým také autonómne dojednania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi alebo s verejným poriadkom.

(1)Zákon môže vybraným osobám priznať osobitné právne postavenie a ochranu; výkon ich práv však nesmie byť zneužitý na úkor iných osôb.

(2)Osobitnú ochranu požívajú najmä maloletí, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

(3)V súkromnoprávnych vzťahoch sa hľadí predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa.

(1)Každý má v súkromnoprávnych vzťahoch konať čestne, poctivo a slušne, a každý môže predpokladať, že iní konajú týmto spôsobom.

(2)Nikto nemôže mať prospech z vlastného nepoctivého správania.

(3)Zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

(1)Každý sa môže domáhať ochrany svojho ohrozeného alebo porušeného práva na príslušnom orgáne verejnej moci. Ak nie je ustanovené inak, je týmto orgánom súd.

(2)Ak je zrejmé, že zásah orgánu podľa odseku 1 nebude včasný a účinný, môže si každý, komu priamo a bezprostredne hrozí neoprávnený zásah do práva, brániť svoje právo primerane sám a zásah odvrátiť.

(1)Náležitou starostlivosťou je starostlivosť všeobecne vyžadovaná v prípadoch daného druhu. Kto sa verejne alebo v styku s inou osobou prihlási k určitej profesijnej odbornosti, vyžaduje sa od neho pri konaní v rámci tejto odbornosti náležitá starostlivosť, ktorá je s takouto odbornosťou spojená.

(2)Ak niekto nemá o určitej skutočnosti vedomosť len v dôsledku zanedbania náležitej starostlivosti, platí, že o tejto skutočnosti musel vedieť a rovnako, že sa o nej musel dozvedieť.

(1)Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

(2)Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.