Prvý oddiel: Obstarávateľské zmluvy

(1)Príkazník je povinný plniť svoj dlh z príkaznej zmluvy v súlade s obsahom príkazu a so záujmami príkazcu, ktoré príkazník pozná alebo musí poznať.

(2)Príkazník je povinný požadovať od príkazcu informácie o príkazcových záujmoch, ktoré mu nie sú známe, ak sú tieto informácie potrebné na riadne splnenie príkazu.

(3)Činnosť, na ktorú sa príkazník zaviazal, je príkazník povinný uskutočňovať s náležitou starostlivosťou.

(4)Ak je predmetom príkazu správa cudzieho majetku, je príkazník povinný urobiť všetko, čo je potrebné na jeho zachovanie; so zverenými peňažnými prostriedkami je príkazník povinný nakladať s náležitou starostlivosťou.

(1)Činnosť, na ktorú sa príkazník zaviazal, je príkazník povinný uskutočňovať podľa pokynov príkazcu.

(2)Príkazník je povinný upozorniť príkazcu, ak jeho pokyn

1. a)spôsobí, že by sa plnenie povinností z príkaznej zmluvy stalo podstatne nákladnejšie, alebo by vyžadovalo podstatne viac času ako bolo dohodnuté,
2. b)je nezlučiteľný s účelom príkaznej zmluvy, alebo
3. c)môže byť na škodu príkazcu.

(3)Pokyn podľa odseku 2 je príkazník povinný splniť, len ak na ňom príkazca trvá.

(4)Príkazník je povinný oznámiť príkazcovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri obstarávaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov príkazcu. Od pokynov príkazcu sa môže odchýliť, len ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak príkazník nemôže včas dostať jeho súhlas; ani v týchto prípadoch sa však príkazník nesmie od pokynov odchýliť, ak je to v rozpore s príkaznou zmluvou.

(1)Príkazník je povinný plniť príkaz osobne.

(2)Ak príkazník zverí plnenie príkazu pomocníkovi, za jeho konanie je zodpovedný príkazník, akoby konal on sám. Ak však príkazca udelil príkazníkovi súhlas s ustanovením pomocníka, alebo ak bol súhlas nevyhnutne potrebný, nahradí príkazník príkazcovi škodu, ktorú spôsobil chybnou voľbou pomocníka.

(1)Príkazník je povinný spravovať majetok príkazcu oddelene od svojho majetku; o spravovanom majetku je povinný viesť spoľahlivé záznamy.

(2)Príkazník je povinný podávať príkazcovi správy o vykonávaní príkazu spôsobom určeným v príkaznej zmluve, inak na výzvu príkazcu.

(1)Príkazník zodpovedá za škodu na veciach prevzatých pri plnení príkazu od príkazcu ako aj od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

(2)Prevzaté veci je príkazník povinný dať včas poistiť, len ak to určuje príkazná zmluva, alebo ak ho o to požiadal príkazca, a to na účet príkazcu.

(3)Príkazník nezodpovedá za porušenie povinností osôb, s ktorými pri obstarávaní záležitosti uzavrel zmluvu, ibaže sa v príkaznej zmluve za splnenie povinností zaručil.

(1)Príkazník je povinný vydať príkazcovi bez zbytočného odkladu všetok úžitok z obstarávanej záležitosti.

(2)Po zániku príkazného vzťahu je príkazník povinný

1. a)podať príkazcovi správu o spôsobe, akým boli splnené jeho povinnosti z príkaznej zmluvy, ako aj o plneniach, ktoré príkazník prijal alebo uskutočnil pri plnení svojich povinností z príkaznej zmluvy, a
2. b)vrátiť príkazcovi všetky veci a dokumenty, ktoré mu príkazca poskytol, alebo ktoré získal v súvislosti s plnením príkazu od tretích osôb.

(1)Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi nevyhnutnú súčinnosť pri plnení príkazu, najmä je povinný odovzdať mu včas veci a informácie, ktoré sú na vykonanie príkazu potrebné, ak z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať príkazník.

(2)Ak má podľa príkaznej zmluvy konať príkazník v mene príkazcu, je príkazca povinný udeliť mu včas plnomocenstvo.

(1)Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odplatu, ak bola dohodnutá, alebo ak je obvyklá, najmä s ohľadom na podnikateľskú činnosť alebo povolanie príkazníka.

(2)Právo na odplatu vzniká príkazníkovi vykonaním príkazu.

(3)Príkaz je vykonaný, ak príkazník riadne splnil všetky povinnosti z príkaznej zmluvy, aj keď nenastal výsledok očakávaný príkazcom; to neplatí, ak

1. a)neúspech spôsobil príkazník porušením svojich povinností, alebo
2. b)sa strany dohodli, že príkaz je vykonaný až dosiahnutím výsledku určeného v príkaznej zmluve.

(4)Ak si strany dohodli odplatu za úkony alebo služby uskutočnené príkazníkom v rámci plnenia príkazu a ak príkazný vzťah zanikol bez toho, aby bol príkaz vykonaný, je odplata splatná okamihom, keď príkazník podá príkazcovi správu o splnení jednotlivých úkonov alebo služieb.

(1)Príkazca je povinný nahradiť príkazníkovi náklady, ktoré príkazník účelne vynaložil pri plnení svojich povinností z príkaznej zmluvy, ibaže z príkaznej zmluvy alebo z ich povahy vyplýva, že sú zahrnuté v odplate.

(2)Náhrada nákladov je splatná súčasne s odplatou. Ak je však príkazná zmluva bezodplatná, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady bezodkladne po podaní správy o splnení svojich povinností z príkaznej zmluvy a po predložení vyúčtovania.

(3)Ak možno očakávať, že pri plnení príkazu, alebo v súvislosti s ním, vzniknú príkazníkovi značné náklady, môže príkazník požadovať od príkazcu poskytnutie primeraného preddavku.

(1)Príkaznú zmluvu možno ukončiť výpoveďou, a to aj bez udania dôvodu.

(2)Príkaznú zmluvu možno vypovedať v celom rozsahu alebo čiastočne; to neplatí, ak z obsahu príkazu, z jeho povahy alebo z okolností, za ktorých k uzavretiu príkaznej zmluvy došlo, vyplýva, že o plnenie časti príkazu nemôže mať strana záujem.

(3)Výpoveď zo strany príkazcu je účinná dňom, keď sa o nej príkazník dozvedel alebo mohol dozvedieť. Odvolanie plnomocenstva príkazcom má rovnaké účinky.

(4)Výpoveď zo strany príkazníka je účinná ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k dôjdeniu výpovede príkazcovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.

(5)Pri príkaznej zmluve uzavretej na dobu určitú alebo viazanej na splnenie určenej úlohy môže dať príkazník výpoveď z vážneho dôvodu s účinnosťou ku dňu, keď sa o nej príkazca dozvie alebo mohol dozvedieť. Ak tým spôsobí príkazcovi škodu, je povinný ju nahradiť.

(1)Od účinnosti výpovede zaniká povinnosť príkazníka uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal a príkazník je povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje.

(2)Ak v dôsledku výpovede hrozí príkazcovi škoda, je príkazník povinný upozorniť príkazcu na opatrenia potrebné na jej odvrátenie. Ak príkazca nemôže urobiť tieto opatrenia ani pomocou iných osôb a ak požiada príkazníka, aby ich urobil on sám, je príkazník na ich vykonanie povinný.

(1)Sprostredkovateľovi vzniká právo na províziu uzavretím cieľovej zmluvy. Ak však bola cieľová zmluva uzavretá s odkladacou podmienkou, právo na províziu vzniká sprostredkovateľovi až splnením tejto podmienky.

(2)Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný obstarať pre záujemcu len príležitosť uzavrieť s treťou osobou cieľovú zmluvu, vzniká sprostredkovateľovi právo na províziu už obstaraním tejto príležitosti.

(3)Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi právo na províziu až splnením povinnosti tretej osoby z cieľovej zmluvy, má sprostredkovateľ právo na províziu aj vtedy, ak povinnosť tretej osoby voči záujemcovi zanikla alebo ak sa splnenie povinnosti tretej osoby oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah povinnosti plnenej treťou osobou, započítava sa do základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.

(1)Sprostredkovateľ má právo na dohodnutú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy. Sprostredkovateľovi však nevzniká právo na províziu, ak bola cieľová zmluva uzavretá bez jeho súčinnosti; to neplatí, ak sa sprostredkovanie dohodlo ako výhradné (§ 1055).

(2)Právo na náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len ak to bolo výslovne dohodnuté a pri pochybnostiach len pri vzniku práva na províziu.

(1)Sprostredkovateľ sa nemôže stať protistranou záujemcu v cieľovej zmluve a ani nesmie konať ako sprostredkovateľ oboch strán cieľovej zmluvy; to neplatí, ak

1. a)sa na tom záujemca a sprostredkovateľ dohodli v sprostredkovateľskej zmluve, alebo ak sa o tom záujemca dozvedel neskôr, no v primeranej lehote to nenamietol, alebo
2. b)obsah cieľovej zmluvy je v sprostredkovateľskej zmluve vymedzený natoľko presne, že neexistuje riziko rozporu záujmov záujemcu a sprostredkovateľa.

(2)Ak je záujemca spotrebiteľom, výnimky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa nepoužijú, ibaže by ich použitie nebolo na ťarchu záujemcu.

(3)Ak sprostredkovateľ poruší ustanovenie odseku 1, právo na províziu a na náhradu nákladov mu nevznikne.

(1)Strany sa môžu dohodnúť, že činnosť, na ktorú sa zaviazal sprostredkovateľ v sprostredkovateľskej zmluve, bude vykonávať ako výhradný sprostredkovateľ. V takom prípade záujemca nesmie požiadať o vykonanie rovnakej činnosti iného sprostredkovateľa; ak záujemca túto povinnosť poruší, je sprostredkovateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť.

(2)Ak záujemca uzavrie cieľovú zmluvu, ku ktorej sa viaže výhradná činnosť sprostredkovateľa bez súčinnosti sprostredkovateľa, je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi províziu tak, ako keby sa zmluva uzavrela s jeho súčinnosťou.

(1)Sprostredkovateľ nezodpovedá za splnenie povinností tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie cieľovej zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie cieľovej zmluvy s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje povinnosti z cieľovej zmluvy.

(2)Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje, ktorými sprostredkovateľ disponuje a ktoré sú potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.

(1)Pri obstarávaní záležitosti je komisionár povinný konať s náležitou starostlivosťou a podľa pokynov komitenta.

(2)Ak sa komisionár odchýli od pokynov komitenta a ak nie sú splnené podmienky ustanovené v § 1035, komitent nemusí uznať konanie komisionára za konanie uskutočnené na svoj účet, ak o tom informuje komisionára bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.

(1)Ak komisionár obstará záležitosť za výhodnejších podmienok ako podmienok, ktoré mu určil komitent, patrí prospech len komitentovi.

(2)Ak komisionár predal vec za nižšiu cenu ako komitent určil, je komisionár povinný doplatiť komitentovi rozdiel v cene; to neplatí, ak komisionár preukáže, že predaj za určenú cenu sa nedal uskutočniť a že predajom odvrátil škodu hroziacu komitentovi.

(3)Ak komisionár kúpil vec za vyššiu cenu ako komitent určil, môže komitent odmietnuť kúpu ako obchod urobený na jeho účet; to neplatí, ak sa komisionár zaviazal zaplatiť komitentovi rozdiel v cene. Ak komitent neodmietne kúpu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o kúpe dozvedel platí, že ju schválil.

(1)Ak komisionár nemôže splniť svoju povinnosť zo zmluvy sám, je povinný použiť na splnenie povinnosti inú osobu.

(2)Ak komisionár použije na splnenie svojej povinnosti inú osobu, zodpovedá za jej konanie akoby záležitosť obstaral on sám.

(1)Komitent má vlastnícke právo k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj, kým ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaných pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.

(2)Za škodu na veciach podľa odseku 1 zodpovedá komisionár podľa ustanovení zmluvy o skladovaní; to platí aj o veciach, ktoré komisionár prevzal pre komitenta.

(1)Ak tretia osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri obstarávaní záležitosti, poruší svoje povinnosti, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto povinností vymáhať, alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto povinnostiam.

(2)Komitent má právo požadovať priamo od tretej osoby plnenie, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak komisionár nemôže požadovať plnenie pre okolnosti na jeho strane.

(1)Komisionárovi patrí dohodnutá odplata, inak odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.

(2)Komisionárovi vzniká právo na odplatu len čo splní povinnosti ustanovené v § 1068.

(3)Spolu s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojej povinnosti. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov.

(1)Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca, ako podnikateľ, zaväzuje pre zastúpeného dlhodobo vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavieraniu obchodov alebo dojednávať a uzavierať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet, za čo sa mu zastúpený zaväzuje platiť odmenu.

(2)Zmluva o obchodnom zastúpení musí byť uzavretá v písomnej forme.

(1)Obchodným zástupcom právnickej osoby nie je

1. a)osoba, ktorá môže zaväzovať zastúpeného alebo osobu, s ktorou sa má obchod uzavrieť, ako člen jeho orgánu,
2. b)člen právnickej osoby zákonom splnomocnený zaväzovať ostatných členov, alebo
3. c)likvidátor, správca na výkon nútenej správy, správca podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní zastúpeného.

(2)Ustanovenia o obchodnom zastúpení sa nepoužijú na činnosť osôb, ktoré pôsobia na regulovanom trhu alebo na komoditnej burze.

(1)Ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný na určenom území a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.

(2)Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie aj bez súčinnosti obchodného zástupcu, je však povinný platiť z týchto obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s jeho súčinnosťou.

(1)Obchodný zástupca je povinný vykonávať svoju činnosť s náležitou starostlivosťou, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie, ktoré sa dozvedel pri výkone svojej činnosti a ktoré s výkonom jeho činnosti súvisia.

(2)Obchodný zástupca je povinný informovať zastúpeného o všetkých okolnostiach dôležitých pre záujmy zastúpeného, najmä pre jeho rozhodovanie súvisiace s uzavieraním obchodov.

(3)Ak činnosť obchodného zástupcu zahŕňa podľa zmluvy aj uzavieranie obchodov obchodným zástupcom v mene zastúpeného, je obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody len za podmienok určených zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.

(4)Ak obchodný zástupca nemôže vykonávať svoju činnosť, je povinný informovať o tom zastúpeného bez zbytočného odkladu.

(1)Obchodný zástupca nesmie poskytnúť informácie získané od zastúpeného tretím osobám a ani ich využiť pre seba alebo pre iné osoby. To isté platí aj o údajoch, ktoré získal obchodný zástupca pri výkone svojej činnosti od tretích osôb, ak by ich uverejnenie mohlo spôsobiť zastúpenému škodu.

(2)Povinnosť podľa odseku 1 trvá aj po zániku obchodného zastúpenia.

(1)Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že splnia svoje dlhy.

(2)Obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť pri uskutočňovaní uzavretých obchodov, najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré z uzavretých obchodov vzniknú.

(3)Obchodný zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len ak sa na to písomne zaviazal a len ak za svoj ručiteľský záväzok dostane osobitnú odplatu. V takom prípade sa na ručiteľský vzťah použijú ustanovenia o ručení.

(1)Vo vzťahoch s obchodným zástupcom je zastúpený povinný najmä

1. a)poskytovať obchodnému zástupcovi nevyhnutné podklady, ktoré sa vzťahujú na predmet obchodov,
2. b)obstarať obchodnému zástupcovi informácie nevyhnutné na plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy,
3. c)oznámiť obchodnému zástupcovi v primeranej lehote, že predpokladá podstatné zníženie rozsahu činnosti oproti tomu, čo by mohol obchodný zástupca za bežných podmienok rozumne očakávať.

(2)Zastúpený je povinný informovať obchodného zástupcu bez zbytočného odkladu o tom, že prijal, odmietol alebo neuskutočnil obchod obstaraný obchodným zástupcom.

(1)Zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi všetky podklady potrebné na plnenie povinností obchodného zástupcu.

(2)Podklady podľa odseku 1 zostávajú vo vlastníctve zastúpeného a obchodný zástupca je povinný ich vrátiť zastúpenému po zániku obchodného zastúpenia, ak ich obchodný zástupca, vzhľadom na ich povahu, nespotreboval pri plnení svojich povinností.

(3)Obchodný zástupca je povinný pre potrebu zastúpeného uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so svojou činnosťou, a to po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné pre ochranu záujmov zastúpeného.

(1)Obchodný zástupca má právo na dohodnutú odmenu, inak na odmenu zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu, s prihliadnutím na druh tovarov a služieb, ktoré je predmetom obchodu. Ak odmenu nemožno takto určiť, má obchodný zástupca právo na primeranú odmenu, zohľadňujúcu všetky aspekty uskutočnenej činnosti.

(2)Ak je základom pre určenie odmeny rozsah povinnosti splnenej treťou osobou, do základu sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodov na strane zastúpeného.

(3)Ak je odmena viazaná na počet alebo hodnotu obchodov, je províziou.

(1)Obchodný zástupca má právo na odmenu z obchodov uzavretých počas trvania obchodného zastúpenia, ak sa uzavreli

1. a)v dôsledku jeho činnosti, alebo
2. b)s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na uskutočňovanie obchodov tohto druhu.

(2)Obchodnému zástupcovi právo na odmenu podľa odseku 1 nevznikne, ak má na ňu právo predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť odmenu medzi oboch obchodných zástupcov.

(3)Pri výhradnom obchodnom zastúpení má obchodný zástupca právo na odmenu aj z obchodov uzavretých s treťou osobou z územia alebo z okruhu osôb, na ktoré sa výhradné obchodné zastúpenie nevzťahuje.

(1)Ak zo zmluvy vyplýva, že obchodný zástupca je povinný obstarať pre zastúpeného len príležitosť, aby zastúpený mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom, vzniká obchodnému zástupcovi právo na odmenu už obstaraním tejto príležitosti.

(2)Obchodnému zástupcovi vzniká právo na odmenu, ak odsek 1 neustanovuje inak, v okamihu, keď

1. a)zastúpený splnil dlh vyplývajúci z obchodu,
2. b)zastúpený bol povinný splniť dlh vyplývajúci z obchodu uzavretého s treťou osobou, alebo
3. c)tretia osoba splnila dlh vyplývajúci z obchodu.

(3)Právo na odmenu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak má však tretia osoba splniť svoju povinnosť až po uplynutí doby dlhšej ako šesť mesiacov po uzavretí obchodu, vzniká obchodnému zástupcovi právo na odmenu uzavretím obchodu.

(4)Odmena je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po skončení štvrťroka, v ktorom na ňu vzniklo právo.

(1)Zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania výkaz o dlžnej odmene s rozpisom hlavných položiek použitých na jej výpočet, a to najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala odmena splatnou.

(2)Obchodný zástupca má právo požadovať všetky informácie potrebné na kontrolu výpočtu výšky odmeny, najmä údaje z účtovných alebo obdobných dokladov, ktorými zastúpený disponuje.

(1)Právo na odmenu zanikne, ak je zrejmé, že sa obchod medzi zastúpeným a treťou osobou neuskutoční a dôvod jeho neuskutočnenia nie je na strane zastúpeného.

(2)Ak právo na odmenu zaniklo, vyplatená odmena alebo jej časť sa musí vrátiť.

(1)Zmluvu uzavretú na dobu neurčitú môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou. Zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, ak to určuje zmluva alebo ak zmluva neobsahuje ustanovenie o dobe, na ktorú má byť uzavretá, alebo ak časové obmedzenie nevyplýva z účelu zmluvy.

(2)Dĺžka výpovednej doby pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace a v priebehu tretieho roka a neskôr, je výpovedná doba tri mesiace.

(3)Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej doby podľa odseku 2; v tomto prípade nesmie byť výpovedná doba, ktorou je viazaný zastúpený, kratšia ako doba, ktorú musí dodržať obchodný zástupca.

(4)Výpovedná doba uplynie posledným dňom kalendárneho mesiaca.

(5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú aj na zmluvu, ktorá sa zmenila na zmluvu uzavretú na dobu neurčitú podľa § 1087, pričom výpovedná doba podľa odseku 2 sa bude počítať s prihliadnutím na to, ako dlho trval zmluvný vzťah pred tým, ako sa zmenil na dobu neurčitú.

(1)Obchodný zástupca má po zániku obchodného zastúpenia právo na osobitnú odmenu, ak a v rozsahu v akom

1. a)pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má aj v čase skončenia zmluvy podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a
2. b)vyplatenie osobitnej odmeny s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 1094.

(2)Výška osobitnej odmeny nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška osobitnej odmeny sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie, ak trvalo obchodné zastúpenie menej ako jeden rok, nesmie prekročiť úhrn provízií obchodného zástupcu za celú dobu jeho trvania.

(3)Právo na osobitnú odmenu vznikne aj vtedy, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku smrti obchodného zástupcu.

(4)Priznaním osobitnej odmeny nie je dotknuté právo obchodného zástupcu na náhradu škody.

(1)Strany sa môžu písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po zániku obchodného zastúpenia na území, na ktoré sa obchodné zastúpenie vzťahovalo alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území, vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

(2)Konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, môže súd obmedziť.