Tretí diel: Vydedenie

(1)Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

1. a)sa správa v rozpore s dobrými mravmi voči poručiteľovi alebo voči jemu blízkej osobe,
2. b)o poručiteľa trvalo neprejavuje záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
3. c)bol odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, alebo
4. d)trvalo vedie márnotratný život alebo neusporiadaný život.

(2)Dôvody vydedenia je potrebné v listine o vydedení skutkovo vymedziť.

(3)Poručiteľ môže ustanoviť, že účinky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného potomka alebo na jeho určitého potomka.

(1)Vydedenie sa zrušuje, ak poručiteľ povolal vydedeného potomka za dediča.

(2)Následky uvedené v odseku 1 nenastanú, ak ich poručiteľ pri povolaní potomka výslovne vylúčil.

(1)Vydedením sa zrušuje závet, ktorým bol vydedený potomok povolaný za dediča. Ak boli povolaní viacerí dedičia, závet sa zrušuje len v časti povolania vydedeného potomka.

(2)Závet sa zrušuje podľa odseku 1 aj vtedy, keď je vydedenie neplatné len preto, že dôvody vydedenia nie sú dané.

(3)Následky uvedené v odsekoch 1 a 2 nenastanú, ak ich poručiteľ v listine o vydedení výslovne vylúčil.