Desiaty diel: Vykonávateľ poslednej vôle

(1)Poručiteľ môže ustanoviť vykonávateľa poslednej vôle.

(2)Vykonávateľ poslednej vôle musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony.

(3)Za vykonávateľa poslednej vôle nesmie byť ustanovený dedič. Za vykonávateľa poslednej vôle môže byť ustanovená osoba, ktorú poručiteľ ustanovil za správcu dedičstva, ak táto osoba nie je dedič.

(4)Za vykonávateľa poslednej vôle nemožno ustanoviť viaceré osoby súčasne.

(1)Vykonávateľovi poslednej vôle patrí za výkon funkcie odmena, ak to poručiteľ určil.

(2)Súd na návrh dediča alebo inej osoby, ktorá preukáže právny záujem, zníži odmenu vykonávateľa poslednej vôle, ak je odmena neprimeraná.

(3)Návrh podľa odseku 2 nemožno podať po tom, čo bolo dedičstvo potvrdené.

(1)Vykonávateľ poslednej vôle háji platnosť právnych úkonov poručiteľa, namieta nespôsobilosť dediča alebo odkazovníka a dbá na splnenie príkazov poručiteľa. Podáva vo vlastnom mene žaloby a iné návrhy.

(2)Vykonávateľ poslednej vôle vystupuje vo vlastnom mene ako strana sporu, ako účastník konania, alebo ako subjekt zúčastnený na konaní.

(1)Ak súd v konaní o dedičstve zistí, že bol ustanovený vykonávateľ poslednej vôle, upovedomí ho o tom.

(2)Vykonávateľ poslednej vôle oznámi súdu súhlas s výkonom funkcie do desiatich dní od upovedomenia súdom podľa odseku 1; inak funkcia vykonávateľa nevznikne.

(3)Ak funkcia vykonávateľa poslednej vôle podľa odseku 2 nevznikne alebo ak táto funkcia zanikne, nastupuje náhradník, ak ho poručiteľ ustanovil. Odseky 1 a 2 sa použijú primerane.

(1)Potvrdením dedičstva funkcia vykonávateľa poslednej vôle nezaniká.

(2)Ustanovenia § 1829 až 1833 sa použijú aj po tom, čo bolo dedičstvo potvrdené.