Dvanásta hlava: Prechod dlhov

(1)Pozostalostnými dlhmi sú

1. a)dlhy poručiteľa, ktoré mal poručiteľ v čase smrti,
2. b)dlhy poručiteľa, ktoré majú pôvod v právnych skutočnostiach, z ktorých by mal poručiteľ plniť, ak by mu v tom nezabránila jeho smrť,
3. c)primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa,
4. d)primerané náklady a účelné náklady správy dedičstva,
5. e)odmena správcu dedičstva,
6. f)odmena vykonávateľa poslednej vôle.

(2)Dedičstvo je predlžené, ak pozostalostné dlhy prevyšujú cenu dedičstva.

(1)Dedič zodpovedá za pozostalostné dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

(2)Ak je dedičov viac, zodpovedajú za pozostalostné dlhy delene podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

(1)Pred potvrdením dedičstva súd vyzve veriteľov poručiteľa a odkazovníkov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote určenej súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

(2)Súd výzvu neuskutoční, ak sa dedičia dohodnú, že na výzve veriteľom a odkazovníkom netrvajú. V takom prípade dedičia zodpovedajú za pozostalostné dlhy v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne; medzi sebou sa vyporiadajú podľa pomeru toho, čo ktorý dedič z dedičstva nadobudol.

(3)Ak sa dedičia dohodnú, že na výzve veriteľom a odkazovníkom netrvajú, považujú sa pozostalostné pohľadávky a pohľadávky z odkazov za prihlásené.

(1)Ak je dedičstvo predlžené, pozostalostné dlhy sa uspokoja v pomere a postupnosti ustanovených pre likvidáciu dedičstva. Naturálne pohľadávky z odkazov sa môžu uspokojiť až po uspokojení pozostalostných dlhov.

(2)Dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neprihlásili, ak je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov a odkazovníkov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.

(3)Pozostalostná pohľadávka zabezpečená záložným právom na veci z dedičstva sa považuje za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.

(4)Pozostalostná pohľadávka, o ktorej dedič vedel, sa vo vzťahu k tomu dedičovi považuje za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.

(5)Pozostalostná pohľadávka uvedená v § 1877 ods. 1 písm. c) až f) sa považuje za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.

(1)Štát, ktorému dedičstvo pripadlo ako odúmrť, zodpovedá za pozostalostné dlhy rovnako ako dedič.

(2)Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.