Štvrtý diel: Spoluvlastníctvo

(1)Osoby, ktorým patrí vlastnícke právo k veci spoločne, sú jej spoluvlastníci.

(2)Ustanovenia zákona o spoluvlastníctve sa primerane použijú aj na spoločenstvo k iným vecným právam.

(1)Plody a úžitky zo spoločnej veci sa delia podľa pomeru podielov.

(2)Ako sa bude nakladať s plodmi a úžitkami zo spoločnej veci, ktoré nemožno podľa podielov rozdeliť, určí dohoda spoluvlastníkov. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, predajú sa tieto plody a úžitky vhodným spôsobom a výnos sa rozdelí podľa pomeru podielov.

(1)Podiel vyjadruje mieru účasti každého spoluvlastníka na vytváraní spoločnej vôle a na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva veci.

(2)Veľkosť podielu vyplýva z právnej skutočnosti, ktorou bolo založené spoluvlastníctvo alebo účasť spoluvlastníka na spoluvlastníctve. To spoluvlastníkom nebráni, aby si veľkosť podielu dohodli inak; taká dohoda musí spĺňať náležitosti pre prevod podielu.

(3)Predpokladá sa, že podiely sú rovnaké.

(1)Ak prevádza niektorý zo spoluvlastníkov svoj podiel, majú ostatní spoluvlastníci k podielu predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, ako predkupné právo vykonajú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

(2)Predkupné právo majú spoluvlastníci aj vtedy, ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza podiel bezodplatne; vtedy majú spoluvlastníci právo podiel vykúpiť za obvyklú cenu; to platí aj v iných prípadoch zákonného predkupného práva.

(1)Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený k účasti na správe spoločnej veci.

(2)Pri rozhodovaní o spoločnej veci sa hlasy spoluvlastníkov počítajú podľa veľkosti ich podielov.

(1)O bežnej správe spoločnej veci rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov.

(2)O správe spoločnej veci týkajúcej sa významnej záležitosti (mimoriadna správa), najmä o podstatnom zlepšení alebo zhoršení spoločnej veci, zmene jej účelu či o jej spracovaní, rozhodujú spoluvlastníci aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoluvlastníkov.

(3)O zriadení obmedzeného vecného práva k spoločnej veci, o jeho zmene alebo zrušení rozhodujú spoluvlastníci aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoluvlastníkov.

(4)Ak sa nedosiahne potrebná väčšina, môže ktorýkoľvek spoluvlastník navrhnúť, aby o veci rozhodol súd.

(1)Rozhodnutie o správe spoločnej veci má účinky pre všetkých spoluvlastníkov len vtedy, ak boli všetci spoluvlastníci vyrozumení o potrebe rozhodnúť, ibaže išlo o neodkladnú záležitosť.

(2)Ak nemožno od spoluvlastníka opomenutého pri rozhodovaní o neodkladnej záležitosti rozumne požadovať, aby rozhodnutie znášal, môže tento spoluvlastník navrhnúť, aby o veci rozhodol súd.

(1)Spoluvlastník prehlasovaný pri rozhodnutí o správe spoločnej veci, ktorému z rozhodnutia hrozí značná škoda, najmä neúmerným obmedzením v užívaní spoločnej veci alebo vznikom povinnosti zrejme nepomernej k hodnote jeho podielu, môže navrhnúť, aby o veci rozhodol súd; to neplatí, ak rozhodne väčšina spoluvlastníkov o opatrení potrebnom pre zachovanie alebo zlepšenie spoločnej veci a ak sa zaviaže voči prehlasovanému spoluvlastníkovi, že od neho nebude požadovať, aby sa na nákladoch podieľal, alebo že mu nahradí všetku škodu spôsobenú prijatým opatrením a poskytne dostatočnú zábezpeku.

(2)Spoluvlastník prehlasovaný pri rozhodnutí o mimoriadnej správe spoločnej veci môže vždy navrhnúť, aby o veci rozhodol súd.

(1)Ak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov, aby o veci rozhodol súd, môže súd rozhodnutie spoluvlastníkov zrušiť alebo zmeniť; súčasne môže spoluvlastník žiadať, aby súd dočasne zakázal konať podľa napadnutého rozhodnutia.

(2)Ak má byť na základe rozhodnutia o správe spoločnej veci uskutočnený právny úkon s treťou osobou, môže spoluvlastník žiadať, aby súd určil, že daný právny úkon nie je voči nemu účinný.

(3)Súd rozhodujúci podľa odsekov 1 a 2 vždy usporiada právne pomery spoluvlastníkov podľa spravodlivého uváženia.

(1)Spoluvlastník má právo na vyúčtovanie o tom, ako bolo so spoločnou vecou nakladané.

(2)Vyúčtovania sa spoluvlastník môže domáhať po uplynutí doby obvyklej povahe správy spoločnej veci, pri zániku spoluvlastníctva alebo pri zániku účasti v ňom alebo z iných dôležitých dôvodov.

(1)Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve.

(2)Každý zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek žiadať o svoje oddelenie zo spoluvlastníctva alebo o zrušenie spoluvlastníctva. Nesmie tak ale žiadať v nevhodnú dobu alebo len na škodu niektorého zo spoluvlastníkov.

(1)K oddeleniu zo spoluvlastníctva a k zrušeniu spoluvlastníctva sa vyžaduje dohoda všetkých spoluvlastníkov, ktorá musí obsahovať dohodu o spôsobe vyporiadania.

(2)Pri oddelení zo spoluvlastníctva a pri zrušení spoluvlastníctva sa spoluvlastníci vyporiadajú rozdelením spoločnej veci, alebo prevedením vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom s vyplatením ostatných; pri zrušení spoluvlastníctva sa môžu vyporiadať tiež predajom spoločnej veci s rozdelením výťažku.

(3)Ak zákon pre prevod vlastníckeho práva k spoločnej veci vyžaduje písomnú formu, musí byť v tej istej forme uzavretá aj dohoda podľa odseku 1.

(1)Ak to je možné, rozhodne súd o rozdelení spoločnej veci; rozdelením spoločnej veci je aj vymedzenie bytov a nebytových priestorov podľa § 1702 ods. 1.

(2)Súd spoločnú vec nerozdelí, ak by sa tým podstatne znížila jej hodnota, alebo ak ide o vec, ktorá má ako celok slúžiť k určitému účelu.

(3)Rozdeleniu spoločnej veci nebráni nemožnosť rozdeliť vec na diely zodpovedajúce podielom spoluvlastníkov, ak sa vyrovná rozdiel v peniazoch.

(1)Ak právo zo služobnosti alebo iné obmedzené vecné právo poskytuje možnosť brať plody alebo úžitky, navrhnúť, aby výkon tohto práva upravil súd, môže

1. a)každá z oprávnených osôb, ak sa delí vec panujúca, alebo
2. b)každá z povinných osôb, ak sa delí vec zaťažená.

(2)Súd upraví výkon práva podľa spravodlivého uváženia s ohľadom na povahu a účel zaťaženia, ako aj s ohľadom na hospodárske zvláštnosti jednotlivých dielov tak, aby sa zaťaženie nezväčšilo.

(1)Pri zrušení spoluvlastníctva si spoluvlastníci vzájomne vyporiadajú pohľadávky a dlhy, ktoré súvisia so spoluvlastníctvom alebo so spoločnou vecou.

(2)Každý zo spoluvlastníkov môže žiadať úhradu splatnej pohľadávky, ako aj pohľadávky, ktorej splatnosť nastane do jedného roka po účinnosti dohody o zrušení spoluvlastníctva alebo po začatí konania o zrušení spoluvlastníctva.

(3)Ak sa predá spoločná vec, uhradia sa po odpočítaní nákladov predaja všetky dlhy podľa odsekov 1 a 2 ešte predtým, ako sa medzi spoluvlastníkov rozdelí výťažok.

(1)Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že do určitej doby, najviac však desať rokov, sa nebudú domáhať zrušenia spoluvlastníctva (odklad zrušenia spoluvlastníctva). Odklad zrušenia spoluvlastníctva možno dohodnúť aj opakovane.

(2)Ak má dohoda o odklade zrušenia spoluvlastníctva zaväzovať aj právnych nástupcov spoluvlastníkov, ktorých právne nástupníctvo vznikne inak ako dedením alebo premenou právnickej osoby, musí to byť výslovne dohodnuté.

(3)Dohoda o odklade zrušenia spoluvlastníctva vyžaduje písomnú formu. Ak sa táto dohoda týka nehnuteľnej veci, ktorá je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, vzniká odklad zrušenia spoluvlastníctva zápisom do katastra nehnuteľností.

(1)Na návrh spoluvlastníka môže súd zrušenie spoluvlastníctva odložiť, ak tým má byť zabránené majetkovej strate alebo vážnemu ohrozeniu oprávneného záujmu niektorého spoluvlastníka, a predĺžiť tým trvanie spoluvlastníctva, najdlhšie však o dva roky.

(2)Ak prebieha konanie o zrušenie spoluvlastníctva na návrh niektorého spoluvlastníka, môžu ostatní spoluvlastníci navrhnúť odklad zrušenia spoluvlastníctva len ako námietku v tomto konaní.

(3)Ak má spoluvlastníctvo vzniknúť dedením, môže byť zrušenie spoluvlastníctva odložené tiež závetom alebo dedičskou zmluvou.

(1)Nehnuteľná vec, ktorá patrí spoločne viacerým vlastníkom samostatných nehnuteľných vecí určených na také užívanie, že tieto veci vytvárajú miestne aj účelom vymedzený celok, a ktorá slúži spoločnému účelu tak, že bez nej nie je užívanie samostatných vecí dobre možné, je v pridruženom spoluvlastníctve týchto vlastníkov.

(2)Ak je spoločná vec alebo ak sú samostatné veci predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, zapíše sa pridružené spoluvlastníctvo do katastra nehnuteľností.

(1)Účel, ktorému slúži vec v pridruženom spoluvlastníctve, nesmie byť zmenený proti vôli niektorého zo spoluvlastníkov.

(2)Vec v pridruženom spoluvlastníctve nemožno proti vôli niektorého zo spoluvlastníkov zaťažiť spôsobom, ktorý bráni jej využitiu na spoločný účel.

(1)Žiadnemu zo spoluvlastníkov nemožno brániť v účasti na využití veci v pridruženom spoluvlastníctve spôsobom, ktorý zodpovedá spoločnému účelu a nebráni jej využívaniu ostatnými spoluvlastníkmi.

(2)Ak sa spoluvlastník vzdá práva účasti na využití veci v pridruženom spoluvlastníctve, má to účinky len pre neho a jeho všeobecného právneho nástupcu.

(1)Podiel na veci v pridruženom spoluvlastníctve možno previesť len za súčasného prevodu vlastníckeho práva k veci, ku ktorej využitiu vec v pridruženom spoluvlastníctve slúži. Ak sa prevádza vlastnícke právo k takejto veci, prevod sa vzťahuje aj na podiel na veci v pridruženom spoluvlastníctve.

(2)Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zaťaženie predkupným právom ako aj pre zriadenie záložného práva alebo iného zabezpečovacieho práva a jeho výkon.