Tretí diel: Záložné právo

(1)Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

(2)Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V takom prípade vzniku záložného práva nebráni skutočnosť, že v čase, kedy záložné právo vzniká, zabezpečená pohľadávka ešte neexistuje.

(3)Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným k niekoľkým samostatným zálohom.

(1)Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky.

(2)Záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

(1)Zálohom môže byť vec, ktorá je prevoditeľná, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Zálohom môže byť aj súbor vecí, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

(3)Záložné právo možno zriadiť k veci vo vlastníctve záložcu; ustanovenie § 1546 tým nie je dotknuté.

(1)Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo.

(2)Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu.

(1)Ak vzniklo k zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v notárskom centrálnom registri záložných práv (register záložných práv) alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, počítané odo dňa ich najskoršej registrácie.

(2)Ak vznikne k hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, a to podľa poradia ich registrácie.

(1)Ak vznikne k zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložných práv, rozhodujúcom na ich uspokojenie.

(2)Dohoda podľa odseku 1 nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov.

(3)Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je voči tejto osobe neúčinná.

(1)Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, alebo zákonom.

(2)Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je voči tretím osobám neúčinná.

(3)Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci nemusí byť uzavretá v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

(1)V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

(2)V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

(3)Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu, alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

(1)Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri (registrácia v osobitnom registri), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona. Registrácia v registri záložných práv sa nevyžaduje ani v prípade zriadenia záložného práva podľa § 1604.

(1)Záložné právo k nehnuteľným veciam, bytom a nebytovým priestorom, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností, vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným predpisom vzniká jeho registráciou v inom osobitnom registri, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(1)Záložné právo k hnuteľnej veci vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli.

(2)Záložné právo podľa odseku 1 môže byť kedykoľvek počas jeho trvania registrované v registri záložných práv. Ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzavrela v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.

(1)Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv.

(2)Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.

(1)Záložné právo k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci záložcom.

(2)Pri záložnom práve k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa zákona jeho registrácia v osobitnom registri, sa zapíše vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci záložcom.

(1)Návrh na registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, inak záložný veriteľ, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, vykoná sa registrácia na základe rozhodnutia, ktorým záložné právo zriadil.

(1)Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.

(2)Povinnosť podľa odseku 1 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne.

(3)Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2, zodpovedá za spôsobenú škodu.

(1)Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, alebo ak zákon neustanovuje inak.

(2)Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

(1)Ak sa záloh zmení na novú vec, zaťaží záložné právo aj túto novú vec. Pri rozdelení založenej veci zaťažuje záložné právo všetky veci, ktoré rozdelením pôvodného zálohu vznikli.

(2)Ak sa záloh spojí s inou nezaloženou vecou, má záložný veriteľ právo na obnovenie pôvodného stavu na náklady záložcu. Ak to však nie je možné, vzťahuje sa záložné právo na celú vec, avšak len do hodnoty zálohu v čase spojenia.

(3)Ak sa spoja dva alebo viac zálohov, na účely záložného práva platí, že k spojeniu nedošlo; to neplatí, ak spojené zálohy zabezpečujú tú istú pohľadávku.

(1)Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania.

(2)Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nebol dobromyseľný.

(3)Odsek 1 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v registri záložných práv, ak je záloh individuálne určený. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri.

(1)Ak bol hnuteľný záloh odovzdaný záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou, znehodnotením a zničením.

(2)Záložný veriteľ je oprávnený zverený záloh užívať len so súhlasom záložcu alebo ak môže byť jeho neužívaním záloh poškodený alebo znehodnotený, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(3)Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na náhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 1.

(1)Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

(2)Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

(3)V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného predpisu, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov, ak zákon neustanovuje inak.

(4)Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na náhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(5)Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je nárok vyplývajúci zo zabezpečenej pohľadávky premlčaný.

(1)Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak zákon neustanovuje inak.

(2)V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

(3)Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, je záložný veriteľ povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

(1)Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť.

(2)Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti musel vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

(1)Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, doba 30 dní začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

(3)Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím doby podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(1)Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov.

(2)Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.

(1)Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť ustanovenú zákonom alebo určenú v zmluve o zriadení záložného práva.

(2)Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má u seba záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu.

(1)Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

(2)Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.

(3)Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

(1)Ak osoba záložcu nie je totožná s osobou dlžníka, prechádza na záložcu pohľadávka záložného veriteľa v rozsahu jej uspokojenia pri výkone záložného práva, ktoré zriadil záložca. Ustanovenia § 399 ods. 1, 2 a 4, § 400, § 401 ods. 1 a 3 a § 405 sa použijú rovnako.

(2)Odsek 1 sa použije aj vtedy, ak záložca splní za dlžníka zabezpečený dlh alebo jeho časť po začatí výkonu záložného práva, ktoré zriadil záložca. Záložné právo ostáva zachované; ustanovenie § 507 ods. 1 sa nepoužije. Záložca, na ktorého takto prešlo záložné právo, ho nemôže vykonať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, ktorá na neho prešla z rovnakého dôvodu, kým mu záloh patrí.

(1)Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.

(2)V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

(3)Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

(1)Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (prednostný záložný veriteľ), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

(2)Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

(3)Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(1)Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa § 1632 je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom.

(2)Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa § 1632 a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(1)Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa § 1632 je v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu, ak to oznámi záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo v lehote podľa § 1629 ods. 3. Ak to neoznámi včas, jeho záložné právo ostáva zachované, je však povinný zdržať sa výkonu svojho záložného práva, kým záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo riadne a včas vo výkone záložného práva pokračuje.

(2)Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 1, začatie výkonu záložného práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo.

(3)Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi podľa odseku 1 včas začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.

(4)Ak záložca, na ktorého podľa § 1627 ods. 2 prešlo záložné právo a ktorý ho nemôže vykonať, včas ako záložný veriteľ podľa odseku 1 oznámi, že si uplatňuje uspokojenie z výťažku z predaja zálohu, zanikne jeho záložné právo okamihom nadobudnutia zálohu nadobúdateľom pri tomto výkone záložného práva. Z výťažku sa tomuto záložnému veriteľovi podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv vydá suma pripadajúca na jeho záložné právo, najviac však do výšky zabezpečenej pohľadávky. Zabezpečená pohľadávka sa týmto nepovažuje voči dlžníkovi za uspokojenú.

(5)Ak záložné právo zanikne podľa odseku 4, záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo uloží bez zbytočného odkladu do notárskej úschovy v prospech záložných veriteľov, ktorých záložné práva pri tomto predaji zanikli, a záložcu celý výťažok z predaja zálohu po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(1)Ak poddlžník splní svoj peňažný dlh záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ oprávnený prijaté plnenie držať u seba.

(2)Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka.

(1)Záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu alebo k pohľadávke z úveru, ak zmluvu o zriadení záložného práva uzavreli osoby uvedené v § 1651, sa zriaďuje zmluvou o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy sa nevyžaduje.

(2)Záložné právo k pohľadávke z účtu alebo vkladu vzniká pripísaním peňažných prostriedkov na dohodnutý účet alebo iným okamihom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Záložné právo k pohľadávke z úveru vzniká prijatím pohľadávky z úveru záložným veriteľom v písomnej forme, vrátane jej elektronickej podoby, alebo iným okamihom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Registrácia v registri záložných práv sa nevyžaduje.

(1)Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva k pohľadávke z účtu alebo vkladu, je záložný veriteľ oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať; pritom koná v mene záložcu a na svoj účet.

(2)Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči nadobúdateľovi nepôsobí.

(1)Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť rozhodná pre výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na miesto pôvodného zálohu.

(2)Na posúdenie poradia záložného práva vzťahujúceho sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci čas vzniku záložného práva.

(3)Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom toho istého záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu znejúca na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi.

(4)Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu na miesto pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného veriteľa.

(1)Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi najneskôr do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ plní v prípade poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri.

(2)Výplatu plnenia z poistnej zmluvy je záložný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť záložcovi.

(1)Ak poisťovateľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ oprávnený prijaté plnenie držať u seba.

(2)Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z plnenia z poistnej zmluvy.

(1)Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 1608 sa použijú primerane.

(2)Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci o zrušení záložného práva.

(3)Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení dlhu alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

(1)Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom (ďalej len „založená pohľadávka“). Záloh zabezpečujúci založenú pohľadávku je podzálohom; veriteľ, v prospech ktorého sa založená pohľadávka zakladá, je podzáložným veriteľom.

(2)Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas záložcu podzálohu.

(3)Ak sa na vznik záložného práva k podzálohu vyžaduje zápis do registra záložných práv alebo do osobitného registra, vzniká podzáložné právo zápisom do tohto registra.

(1)Ak záložný veriteľ odovzdá podzáloh podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ za škodu na podzálohu tak, akoby ho mal sám u seba.

(2)Odovzdaním podzálohu podzáložnému veriteľovi nie sú dotknuté povinnosti záložného veriteľa pri opatrovaní zálohu.

(1)Ak nie je riadne a včas splnená pohľadávka zabezpečená podzáložným právom ani založená pohľadávka, môže sa podzáložný veriteľ namiesto záložného veriteľa domáhať uspokojenia z podzálohu.

(2)Na podzáložné právo sa primerane použijú ustanovenia o záložnom práve.

(3)Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú, ak sa na záložné právo k založenej pohľadávke alebo na záložné právo zabezpečujúce založenú pohľadávku použijú § 1644 až 1652.