Druhá hlava: Držba

(1)Držbu možno nadobudnúť bezprostredne tým, že sa jej držiteľ ujme svojou mocou. V takom prípade sa držba nadobúda v rozsahu, v akom sa jej držiteľ skutočne ujal.

(2)Držbu možno nadobudnúť odvodene tým, že doterajší držiteľ prevedie svoju držbu na nového držiteľa alebo tým, že sa nový držiteľ ujme držby ako právny nástupca doterajšieho držiteľa. Odvodene sa držba nadobúda v rozsahu, v akom ju mal doterajší držiteľ a v akom ju na nového držiteľa previedol.

(1)Ak je držiteľ dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je oprávneným držiteľom.

(2)Ak bolo vyhovené žalobe napádajúcej držbu alebo jej oprávnenosť, považuje sa oprávnený držiteľ za neoprávneného najneskôr od okamihu, keď mu bola doručená žaloba. Náhoda, ktorá by vec u vlastníka nepostihla, je na ťarchu držiteľa len vtedy, ak spor svojvoľne zdržal.

(1)Oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník; ustanovenie § 37 tým nie je dotknuté.

(2)Oprávnenému držiteľovi patria všetky plody veci, akonáhle sa oddelia, ako aj všetky už vybrané úžitky, ktoré sa stali splatné počas držby.

(1)Ustanovenia o ochrane vlastníckeho práva sa primerane použijú na ochranu držby veci.

(2)Proti žalobe na ochranu držby možno namietnuť, že žalobca žalovaného z držby vypudil.

(1)Ak držiteľ neuplatní právo na ochranu držby na súde v lehote šiestich týždňov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že je držba rušená a o osobe, ktorá držbu ruší, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď došlo k rušeniu držby, jeho právo zanikne.

(2)K námietke vypudenia z držby súd neprihliadne, ak ju žalovaný uplatní po uplynutí lehôt stanovených v odseku 1.

(1)Držba zaniká, ak sa jej držiteľ vzdá alebo ak stratí trvale možnosť vec ovládať. Držba rovnako zaniká, ak je z nej držiteľ vypudený a neuchová si ju svojpomocou alebo žalobou.

(2)Držba nezaniká tým, že ju držiteľ nevykonáva. Pri smrti držiteľa alebo jeho zániku prechádza držba na právneho nástupcu.