Štvrtý diel: Opatrovníctvo

(1)Pri ustanovení opatrovníka prihliada súd na záujem osoby, ktorej má byť ustanovený, rešpektuje jej osobnú autonómiu a potreby. Pre naplnenie tohto účelu je povinný súd zistiť jej názor a ak sa to neprieči účelu, je povinný vychádzať z neho.

(2)Ak nie je možné zistiť názor osoby, ktorej má byť ustanovený opatrovník, je súd povinný túto osobu vzhliadnuť, a to v závislosti od dôvodu, pre ktorý má byť opatrovník ustanovený.

(1)Ak sú splnené predpoklady pre ustanovenie opatrovníka, ustanoví ho súd na nevyhnutný čas, najdlhšie na dobu troch rokov.

(2)Ak po uplynutí doby podľa odseku 1 pretrvávajú dôvody pre ustanovenie opatrovníka, platí, že opatrovníctvo trvá.

(1)Súd ustanoví za opatrovníka osobu, ktorú určil alebo určí ten, komu má byť opatrovník ustanovený.

(2)Ak takto určenej osoby niet, alebo nespĺňa predpoklady pre výkon opatrovníctva, ustanoví súd za opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného alebo obdobného prostredia, ak je predpoklad, že bude konať v záujme opatrovanca.

(1)Opatrovník je oprávnený konať v rozsahu a medziach rozhodnutia súdu, ktorým bol ustanovený.

(2)Opatrovník je povinný udržiavať s opatrovancom pravidelný osobný kontakt, prejavovať o neho skutočný záujem, zohľadňovať jeho zdravotný stav a chrániť jeho záujmy.

(3)Opatrovník je povinný vopred informovať opatrovanca o podstatných záležitostiach spôsobom zodpovedajúcim jeho zdravotnému stavu tak, aby porozumel povahe a následkom právnych úkonov opatrovníka.

(4)Opatrovník je povinný pri výkone opatrovníctva prihliadať na vôľu opatrovanca, ak nie je v rozpore s oprávnenými záujmami opatrovanca.

(5)Opatrovník je povinný bezodkladne oznámiť súdu všetky okolnosti, ktoré mu bránia v riadnom výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.

(1)Opatrovník nie je oprávnený bez súhlasu súdu zmeniť bydlisko opatrovanca, rozhodnúť o zásahoch do jeho integrity alebo umiestnení opatrovanca do pobytového zariadenia sociálnych služieb.

(2)Opatrovník nie je oprávnený bez súhlasu súdu rozhodnúť o zmene osobného stavu opatrovanca.

(3)Ak opatrovník spravuje majetok opatrovanca, nie je oprávnený bez súhlasu súdu uskutočňovať úkony nad rámec bežných úkonov.

(1)Súd kontroluje výkon opatrovníctva najmä prostredníctvom písomných správ opatrovníka predkladaných aspoň raz za šesť mesiacov, ak súd neurčí inak.

(2)Ak je to na ochranu záujmov opatrovanca potrebné, nariadi súd na účel prejednania správ opatrovníka pojednávanie.

(3)Súd môže aj bez návrhu vydať príkazy alebo urobiť iné vhodné opatrenia, ak si to vyžaduje ochrana záujmov opatrovanca.

(1)Správa o výkone opatrovníctva musí obsahovať údaje v závislosti od toho, ako je vymedzený rozsah oprávnení opatrovníka a účel, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.

(2)Správa musí obsahovať najmä

1. a)meno a priezvisko opatrovanca,
2. b)identifikáciu bydliska opatrovanca,
3. c)opis zdravotného stavu opatrovanca,
4. d)frekvenciu osobného kontaktu opatrovníka a opatrovanca,
5. e)informácie o záležitostiach obstaraných opatrovníkom,
6. f)ak bol opatrovník ustanovený aj pre správu majetku, musí správa obsahovať najmä výšku mesačných príjmov a výdavkov, vrátane mimoriadnych, záväzky, najmä dlhy, pôžičky a ich výšku, spôsob ich plnenia, sporenia, plnenie vyživovacej povinnosti, ďalšie zmeny súvisiace s majetkom opatrovanca,
7. g)iné dôležité skutočnosti týkajúce sa opatrovanca o jeho životnej úrovni, aktivitách, rozvoji a vzdelávaní.

(3)Prílohami správy musia byť všetky podstatné dokumenty, ako sú zmluvy, príkazy, rozhodnutia súdu o schvaľovaní právnych úkonov a iné právne významné listiny.