Prvý diel: Právna subjektivita fyzických osôb

(1)Fyzická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť je u všetkých fyzických osôb rovnaká, fyzická osoba jej nemôže byť ani sčasti zbavená a nemôže sa jej vzdať.

(2)Spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby môže byť plná, čiastočná, alebo obmedzená v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

(1)Ľudské telo nie je vec.

(2)Vecou nie sú časti ľudského tela ani jednotlivé orgány, a to ani ak boli od tela oddelené. Prirodzene obnovované časti ľudského tela, ktoré možno bez znecitlivenia bezbolestne oddeliť, sa po ich oddelení od tela považujú za hnuteľné veci, ak to nevylučuje povaha oddelenej časti ľudského tela alebo osobitný predpis.

(3)Nakladanie s ľudským telom, jeho časťami, pohlavnými bunkami alebo orgánmi na medicínske, vedecké alebo iné účely upravujú osobitné predpisy. Predchádzajúca veta platí rovnako aj na nakladanie s mŕtvym ľudským telom.

(4)S ľudským telom, jeho časťami, orgánmi a pohlavnými bunkami nemožno nakladať spôsobom odporujúcim ľudskej dôstojnosti a v rozpore s dobrými mravmi.

(1)Fyzická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti od svojho narodenia.

(2)Narodením sa rozumie narodenie živého dieťaťa. Ak sa narodí mŕtve dieťa, hľadí sa naň ako keby sa nenarodilo. V pochybnostiach platí, že dieťa sa narodilo živé.

(3)Na počaté dieťa sa hľadí ako na fyzickú osobu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, ak sa narodí živé. Za deň počatia sa považuje deň, od ktorého prešlo do narodenia dieťaťa 300 dní, ak sa nepreukáže iný deň počatia.

(1)Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká smrťou.

(2)Smrť sa zisťuje prehliadkou tela mŕtveho predpísaným spôsobom a preukazuje sa vystavením verejnej listiny.

(3)Pri pochybnostiach, ktorá z niekoľkých osôb zomrela skôr, platí, že zomreli súčasne.

(1)Ak smrť nemožno preukázať prehliadkou tela mŕtveho, súd aj bez návrhu vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu, ak sa jej smrť preukáže inak alebo ak možno usúdiť, že osoba nežije. Na fyzickú osobu, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, sa hľadí ako keby zomrela.

(2)Vyhlásením manžela za mŕtveho zaniká manželstvo dňom, ktorý sa považuje za deň jeho smrti.

(3)Ak sa zistí, že fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu žije, rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho sa zruší; zaniknuté manželstvo sa však neobnovuje.

(4)Ak sa zistí, že smrť fyzickej osoby vyhlásenej za mŕtvu bola preukázaná prehliadkou tela, rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho sa zruší.

(1)Ak nie je miesto smrti známe, považuje sa zaň miesto, kde sa našlo telo mŕtveho.

(2)V prípade vyhlásenia za mŕtveho sa za miesto smrti považuje miesto posledného známeho bydliska fyzickej osoby vyhlásenej za mŕtvu, ak nie je zrejmé skutočné miesto jej smrti.