Kde je § 502 Obchodného zákonníka v novom zákonníku?

(1)Dlžník je povinný platiť úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov odo dňa ich poskytnutia až do ich vrátenia. Ustanovenie § 461 ods. 1 sa nepoužije.

(2)Dohodnutá sadzba úroku nesmie presiahnuť najvyššiu prípustnú sadzu úroku ustanovenú osobitným predpisom; inak platí sadzba ustanovená týmto osobitným predpisom.

(3)Ak sadzba úroku nebola dohodnutá a nejde o bezúročný úver, je dlžník povinný platiť úrok vo výške obvyklej sadzby poskytovanej bankami pri porovnateľných úveroch v mieste a čase poskytnutia úveru.

(1)Zmluva o úvere môže určiť, že úrok sa platí za jednotlivé úrokové obdobia, po ktorých nasleduje splatnosť príslušného úroku. Osobitne môže zmluva o úvere určiť, že sadzba úroku sa uplatňuje na jednotlivé úrokové obdobia, po ktorých sa môže zmeniť. Ak dĺžka niektorého z týchto úrokových období nebola dohodnutá, je trojmesačná.

(2)Zmluva môže určiť jedno alebo viac úrokových období, počas ktorých je sadzba úroku nemenná (fixácia). Po uplynutí fixácie sa sadzba úroku určí podľa zmluvy o úvere, inak podľa zákona.

(3)Ak sa má úver splácať v dohodnutých splátkach, ktoré zahŕňajú aj úrok (anuita), považuje sa pri splatení splátky úrok za splatený v pomernej výške podľa splátkového plánu, ktorý vyplýva zo zmluvy o úvere.

(1)Sadzba úroku môže byť určená odkazom na referenčný ukazovateľ, najmä trhovú sadzbu, index alebo inú objektívnu veličinu; ustanovenie § 575 sa použije primerane.

(2)Zmluva o úvere môže určiť spôsob výpočtu sadzby úroku ako súčtu referenčného ukazovateľa a pevnej prirážky (marže). Zmena referenčného ukazovateľa nemá vplyv na maržu.

(3)Ak je sadzba úroku určená podľa odseku 1 alebo odseku 2 a v dôsledku zmeny referenčného ukazovateľa by mala mať zápornú hodnotu, platí počas tohto obdobia, že úver je bezúročný.