Musí sa dôvod vydedenia dokazovať, alebo sa predpokladá?

Dnes starý zákonník takúto domnienku nepozná. Vyžaduje len, aby bol dôvod vydedenia v listine uvedený (§ 469a ods. 3 OZ). O tom, kto ho musí dokazovať, sa rozhoduje v súdnej praxi.

Po novom: „Predpokladá sa, že dôvody vydedenia sú dané“ (§ 1778). Nie poručiteľ (respektíve dedičia zo závetu), ale vydedený potomok musí preukázať, že dôvod nebol daný. Napríklad že sa o otca zaujímal. Takýto negatívny fakt sa dokazuje ťažko.

Dôvody však musia byť v listine skutkovo vymedzené (§ 1774 ods. 2). Ak listina len odpíše zákon („nejaví o mňa záujem“), vznikne spor, či vôbec spĺňa náležitosti.

Čo sa stane, ak vydedený dokáže, že dôvod nebol daný:

• Vydedenie je síce neplatné, ale potomok je aj tak vylúčený z dedenia zo zákona (§ 1770 ods. 2). Neplatné vydedenie teda pôsobí ako vylúčenie z dedenia (negatívny závet).
• Vylúčenie potomka je však neplatné v rozsahu, v ktorom ukracuje jeho povinný podiel, ak sa potomok neplatnosti dovolá (§ 1841 ods. 1). Pri plnoletom potomkovi ide o 1/4 zákonného podielu (§ 1840 ods. 1).
• Závet, v ktorom bol vydedený povolaný, sa zrušuje aj pri neplatnom vydedení, ak to poručiteľ výslovne nevylúčil (§ 1777 ods. 2 a 3).

Vydedený potomok, ktorý uspeje, teda nezíska celý zákonný podiel, len povinný podiel.

Prechodné pravidlo: pri smrti od 1. 7. 2027 sa domnienka použije aj na vydedenie spísané skôr. Takéto vydedenie platí, ak dôvody neodporujú novému zákonu (§ 1916 ods. 3, § 1915).

Praktický tip pre poručiteľa: aj pri domnienke opíšte dôvody konkrétne (dátumy, udalosti) a odložte si dôkazy. Pre vydedeného: zbierajte doklady o kontakte (správy, fotografie, platby) a svedkov. O spornej skutočnosti sa rozhoduje v konaní o dedičstve, prípadne v samostatnom spore.